ROZHOVOR: Příběh Vídeňské električky

Peter Martinko o projektu Vídeňské električky. Proč tento projekt vznikl, technické detaily, i historie, která trati mezi Bratislavou a Vídní příliš nepřála...
Omluvte mírně zhoršenou kvalitu zvuku v tomto videu, poprvé jsme brali zvuk trochu jiným způsobem a to si v kombinaci s prostředím nádraží vyžádalo své oběti :-)
💀 Staňte se členem tohoto kanálu a získejte přístup k těmto výhodám:
/ tajemno a záhady
💀 Děsivá trička a mikiny najdete na: www.czech-art.com/tajemno-a-z...
💀 IG: / tajemnoazahady
💀 FB: / tajemnoazahady
💀 Tým Tajemno a záhady: Zdeněk Horák, Jakub Bouček
💀 Obchodní kontakt: [e-mail]
💀 Použitá hudba:
Skladba ANo.9_Esther’s Waltz interpreta Esther Abrami
#rozhovor #tramvaj #bratislava #vienna

[@PiXELPM]

Děkujeme za električkové pokračování!

[@evagolldwing2623]

Very interesting talk ♥️ Thank you ♥️

[@erikziak1249]

Argument o rýchlosti, keď sa bavíme o striedavej sústave 15kV 16⅔Hz, si dovolím spochybniť. Osobné železničné lokomotívy LWP Ewp mali najvyššiu rýchlosť 60 km/h (nákladné Ewl 40km/h). Práve tieto "rýchle" lokomotívy ťahali súpravy na železničnom úseku. Wiener Lokalbahn prevádzkovala už od roku 1906 motorové vozne typu WLB 200. Jednalo sa o štvornápravové elektrické vozne, ktorých maximálna rýchlosť bola tiež 60km/h. Vozne boli napájané jednosmerným napätím spolu s električkami vo Viedni, pričom "cezpoľná" časť trate WLB mala vyššie napätie 750V (neskôr 850V). Vozne boli kvalitné a v premávke vydržali až do roku 1971! Ponúkali 40 miest na sedenie a 30 miest na státie. Z informácií, ktoré mám, usudzujem že Ing. Tauber chcel prevádzkovať práve takéto vozne (alebo im podobné) medzi Viedňou a Bratislavou. Problémom jednosmerného napájania medzimestského úseku (dajme tomu 750V) bol nedostatočný výkon pre nákladnú dopravu. Súhlasím s tvrdením že výkon by bol problém, ale rýchlosť určite nie. Ináč mimoradne zaujímavý článok od pána Ing. Taubera vyšiel 4. 1. 1914 v novinách Niederösterreichischer Grenzbote. V ňom sa spomína aj uvažovaná elektráreň v Regelsbrunne, ktorá mala fungovať aj na komerčnej báze. S Peťom Martinkom sme mali o tom rozsiahlejšiu diskusiu. Ale to ešte v roku 2016, možno odvtedy našiel iné zdroje. Ďalšia vec, ktorá sa mi nezdá (ale to nič neznamená), je opis prevádzky mestských "električiek" CMg v súprave s veľkým štvornápravovým osobným vozňom. Električky CMg mali totiž od výroby vzduchovú brzdu (podobne ako vozne GANZ 51-54 z roku 1911, ktoré jazdili na metrovom rozchode až s troma prívesnými vozňami k továrni Dynamit-Nobel). Dochovaný vozeň CMg 1612 (vedený ako ET 20.104) dodnes jazdí na Attergaubahn (po prerozchodovaní na metrový rozchod) má tiež vzduchovú brzdu. Už si nespomínam akú. Musím tam niekedy znovu ísť povoziť sa. Bol som tam dáááávno. Peťo Martinko mi vravel, ak si sprváne pamätám, že našiel akýsi prevádzkový predpis, kde to bolo tak, ako opisuje vo videu. To môže byť všetko pravda. Ale mohlo to byť aj tak, že onen prevádzkový predpis vznikol preto, lebo vozeň CMg nemal dostatočnú "kapacitu" brzdovej sústavy pre veľký štvornápravový vlek, resp. než by vyvinul potrebný brzdný účinok, tak by mohlo byť neskoro. Sú to moje osobné špekulácie. Ja som sa o Viedenskú električku zaujímal iba okrajovo, moja srdcovka je mestská dráha. Mimochodom, v literatúre, z ktorej všetci vychádzame, sa objavuje aj veľa nezmyslov a chýb. Je nutné dať si pozor a ideálne vychádzať z pôvodných zdrojov (ak ich človek nájde). Je to veľká detektívna práca.

[@BlueNeon81]

Toto je snáď najkomplexnejšia informácia ohľadom Viedenskej električky.
Ale v čase 23:44 ste dali obrázok Novomestskej stanice (neskôr Žst. Bratislava-Nivy), kde do roku 1927 jazdila klasická bratislavská električka s rozchodom 1000mm a tamojšia trať z tej stanice išla smer Komárno, alebo smer cez Filiálku, resp. Szombathely v smere cez most.

[@MarwiX_CZ]

Jaké to je nádraží?

[@emanuel-simoes]

Vyzerá to na stanicu vo Wolfstahl.

Ano je to Wolfsthal

[@MarwiX_CZ]

@ Díky