Stara Lubovna

Prvá listinná zmienka o meste je z roku 1292. Najvýznamnejšie privilégium Stará Ľubovňa dostala od uhorského panovníka Ľudovíta I., ktorý ju v roku 1364 vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Mesto tak získalo komplex výhod. Mešťania mohli voliť richtára, mestskú radu, organizovať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov. V časoch najväčšej slávy Stará Ľubovňa mala vlastnú mincovňu a svoje platidlo ľubovniansky zlotý. Mesto začalo prosperovať. Darilo sa mu aj po roku 1412 i napriek tomu, že ho do zálohu poľskej korune dal spolu s 15. spišskými mestami uhorský kráľ Žigmund Luxemburský. Kamenný hrad nad mestom, postavený na obranu uhorského kráľovstva sa tak na 360 rokov stal sídlom poľského starostu zálohovaného územia. Na istý čas sa mohutná pevnosť stala aj útočiskom nielen pre poľské korunovačné klenoty ale aj väznicou pre dobrodružného grófa Mórica Beňovského, neskoršieho kráľa Madagaskaru. Po takmer 400 rokoch prosperity, pochádzajúcej z mnohých možností poskytovania služieb obyvateľom a početným hosťom hradu, význam mesta začal upadať. Stalo sa tak po roku 1772 kedy zálohované spišské mestá opäť pripadli uhorskej korune.