Prečo upadá kondícia dnešných detí? Rozhovor s Viktorom Bielikom
Vložit
- čas přidán 4. 03. 2017
- Akým témam sa v rozhovore s Viktorom Bielikom venujeme?
Ako dopadlo porovnanie kondície detí?
Aký má vplyv kondícia detí na budúcnosť vrcholového športu?
Ovplyvňuje športovanie školský prospech v iných predmetoch?
Dokážu mimoškolské športové krúžky vykryť kondičný deficit našich detí?
Stane sa telesná výchova skôr hodinou rehabilitácie?
„Tréningový objem“ pri detskej hre VS objem na organizovanom športovom tréningu
Je dôležitejšie vzdelanie alebo zdravie?
Aké hlavné faktory majú vplyv za zmenu v kondícii detí?
Aký podiel na tom má škola, telesná výchova a telocvikár?
www.telocvikari.sk/preco-upad...
super, ze tieto rozhovory robite ,,, ja len dufam ze to bude na nieco dobre a nieco sa pohne ,,,
Ďakujeme za podporu. Jediný spôsob "ze sa nieco pohne" je v zmene premýšľania ľudí. Dôležité je, aby ľudia neboli pasívni. Či už zdieľaním takýchto príspevkov, alebo ústnym tlmočením myšlienok vo svojom okruhu ľudí ;)
Tak tak .... Bolo by dobré keby ste možno urobili rozhovor aj s riaditeľom ZŠ ... Bolo by to zaujímavé
Ja som pesimista. Celá spoločnosť je tak zdegenerovaná, že slová pár jednotlivcov nikoho nebude zaujímať. Je to smutné, ale bude to iba horšie. NIč sa nezmení pokiaľ zmena nezačne byť podporavaná z hora. A keďže politikov zaujímajú iba prachy a ako sa nabaliť, tak tu môže byť aj 5 miliónov športovcov, nič sa nezmení. Ale ruku na srdce, kto čaká že v dnešnom svete si viac ako 10% ľudí uvedomuje, čo je správne a čo nie? A to nie len, čo sa týka športu.
Super prednáška a pravdivý názor na tému, ktorá nie je každému po chuti. Ja so všetkým, čo povedal pán Bielik do bodky súhlasím, len by som ešte pridal jeden postrech. Nezmenila sa len fyzická kondícia detí, ale i mentálna.
Na svojom synovi (má 4,5 rokov) badám, aké je to keď sa rodič venuje svojmu dieťatu a keď nie. O mojom synovi učiteľka v školke povedala, že ho musia utlmovať, lebo on všetko vie a málokedy dovolí ostatným deťom, aby zistili správnu odpoveď. Deti známych (majú 7 a 8 rokov) nepozanjú toľko zvierat ako on. Oni chodia spať o polnoci alebo ak náhodou zalomia skôr. Nikto im nečíta rozprávky, nerozprávajú si príbehy, nič. Rodičia im dajú tablet a nech sa hrajú. Celá mentalita ľudí išla do kytek, ako sa hovorí. Ľudia sú na seba ciltivejší, sebeckejší a každý si myslí, že je majster sveta, ale keď príde na lámanie chleba tak málokedy vedia, čo i len základy.
Vidím to všade. V cestnej premávke, keď vidím, že otec ide so synom a prefrčí okol mňa 150kou je mi jasné, že o pár rokov bude aj jeho syn rovnako jazdiť. Medzi ľuďmi. Málokto povie s dovolením, chcela by som prejsť v preplnenom obchode, či autobuse. Kedysi to bola samozrejmosť. Dnes radšej do vás ľudia budú búchať vozíkmi, aby ste pochopili že im zavadziate. A kopec iných príkladov. Fyzická kondícia ide ruka v ruke s tou mentálnou.
Áno, všetko so všetkým súvisí. Mentálna "nekondícia" v spojení s modernými technológiami má aj svoje pomenovanie - digitálna demencia. Tejto téme som venoval samostatný článok www.sportujeme.sk/ako-digitalna-demencia-ovplyvnuje-aj-kvalitu-sportovania-chudnutie-a-zdravie/
kondične schopnosti treba posuvat ako obraz no pekne povedane .... super video a rozhovor David je tu diera...
Čas 15:30 - taky to záleží na ročním období. Jestliže přijdu domů o čtvrté, a už je tma a zima, tak toho venku děti moc nenaběhají.
Chodim sa s malym(4 roky) bikovat skoro kazdy 2 den,niekedy spravime aj 20km.
Prejdeme v nasom meste 10 sydlisk a deti nikde,mozno na 1 sydlisku sa korculuje 5 dievcat.Badam aj ja problem v tom,ze maleho to so mnou niekedy nebavi,ale ked najdeme nejakeho chlapca tak hned to je lepsie,predbiehaju sa bavia sa sportom.Neviem mu najst kamarata ktory by s nami chodil.To je problem,Deti nesportuju.Sedia doma.
Som na tom podobne. Chodím s rovnko starým synom bicyklovať, na turistiku, chceme začať chodiť plávať, vonku sa chodíme prechádzať, šaliť, naháňať sa a behať. A to ešte chceme pridať korčule, letné i zimné, bežky, prípadne lyže a tak... máloktoré deti majú toľko pohybu ako ten môj... a nebadám, že by ho niečo až tak veľmi nebavilo... je to iba o motivácií a splsobe ako dieťa zapojiť do pohybovania sa... priznám sa, niekedy ja už nemám chuť a môj syn je stále plný energie...
Ja by som bol zvedaví aj na to ako sa pristupuje k pohybovej aktivite deťom ešte v predškolskom roku. Lebo ako bolo spomenuté, že treba vytvárať vzťah detí k pohybu, tak ten vzťah sa nezačína vytvárať v 6. roku dieťaťa, ale keď začína chodiť, teda už od prvého roku, a ja by som povedal, že ten vzťah netreba nijako ani vytvárať, má to inštinktívne v sebe. Treba im ten pohyb len umožniť a nie utlačiť. Takže sa dostávame hlavne k téme spomenutej vo videu, mimoškolský pohyb. Asi by sa malo začať venovať viac téme mimoškolského pohybu ako telockviku na škole. Kde a ako postaviť ihriská aby sme im ten pohyb umožnili a motivovali. Si myslím, že by to bolo lacnejšie, rýchlejšie, efektívnejšie a jednoduchšie.
Hlavne by malo dieťa vidieť, že rodičov baví športovať. Lebo rodič je najväčší vzor a pokiaľ sedí za gaučom tak ani ono nebude chceiť niečo robiť navyše.
27:40 - že je problém v mentalitě lidí. Ano, je.
29:40 - a že někteří rodiče pro to nedělají nic a spoléhají na to, že to udělá škola, to je taky pravda. A škola má k dispozici 2 hodiny týdně. Hmm...
Čas 7:50 - Když dítě NEMÁ MOŽNOST mimo hodiny TV se jakkoli zdokonalovat, jakkoli cokoli "tělocvikářského" učit, tak prostě JE LOGICKÉ, že na začátku (n+1)-ní hodiny TV "pokračuje" tam, kde na n-té hodině skončilo. Ano, má to ten tělocvikář "blbé". Snad bych ani nechtěl být tělocvikářem. Za to ale můžou "ti dospělí" ... což ve videu vlastně je řečeno.
Škoda, že ste opäť spomenuli ako príklad len tú matematiku. (Prečo nie napríklad umenie a kultúru, náuku o spoločnosti, či chémiu) Matematici sa totiž boria s tým istým problémom ako telocvikári. Obrovský pokles prirodzeného logického uvažovania. Aj mozog potrebuje pohyb. Myslieť potrebujú všetci. Matematika je podľa mňa istý druh športu. (Šach)
Ale ako môžete porovnávať fyzickú zdatnosť a kondíciu 12 ročných dievčat a 12 ročných chlapcov? Veď v tomto veku predsa u dievčat burcujú hormóny oveľa viac ako u chlapcov. Dievčatá sú veľmi často vyššie a silnejšie. V tomto veku u väčšiny chlapcov ešte nezačala puberta, pričom u dievčat áno.
Pretože počas celého života priemerná kondícia chlapcov je vyššia. Čiže ak dievčaťá v roku 1987 behali dlhšie vzdialenosti ako chlapci v roku 2016 tak ver tomu, že dievčatá by boli ešte viac pozadu. Ja odhadujem aj pol kilometra.
Ne každé dítě bude "tancovat na hudbu", protože ne každé dítě to umí. Také je problém s velikostí školních tříd. Ve školních třídách je dost místa na lavice a na to, aby v nich děti seděly. Ale ne dost na to, aby tam děti vykonávaly nějaká cvičení (všechny děti najednou). To tam do sebe budou vrážet, prostě se tam nebudou moci vejít.
Aby to nebylo tak jednoduché: malé děti (třeba 1. - 3. tříeda) ano, ty se do školní třídy ještě vejdou - tak, aby v ní mohly cvičit. Ale ty větší ne.
Áno, hanblivé dieťa nebude chcieť tancovať. Ani ja by som nechcel. Ale rozhodne by som chcel viac pohybu a vypadnúť na chvíľu z lavíc a triedy ako ich popisujete. Myslím, že tanec bol len ako príklad. Školy sú rôzne a každá má iné podmienky. Zmyslom je hľadať riešenia a premýšľať na spôsob "Ako by sa to dalo zmeniť". Pri argumentácií "Prečo sa to nedá" sa ostáva na mieste.
Já si vzpomínám, že když jsem přešel z mateřské školky do 1. tř. ZŠ, to bylo v r. 1983, tak mi nevyhovovalo a necítil jsem se dobře, z toho, že jsem musel 4 hodiny sedět (s přestávkami). A to byly 4 hodiny. Nebyl jsem přitom žádný sportovec. Z těch 4 hodin se postupně stalo 6, takže v 7. a 8. třídě už jsme měli 30 hodin vyučování týdně. Stejný počet hodin to potom byl i na gymnáziu. Tenkrát si nikdo neuvědomoval a nikdo neřešil, že být dítětem ve škole vlastně znamená mít sedavé zaměstnání na 3/4 úvazek. Tehdejší TV to absolutně nijak nezohledňovala. No, a dnes je situace stejná, jen s tím rozdílem, že je to s fyzickou kondicí dětí ještě horší, protože se mimo školu mnohem méně hýbou (teda: většina dětí).