Dieťa s postihnutím v bežnej škole?

Nebolo to tak dávno, keď sa ľudia s postihnutím nemohli ukazovať na verejnosti.
Vraj by to kazilo obraz režimu.
Dnes už je, chvalabohu, situácia iná a nikto sa ich nesnaží nikam schovať.
Otázka však stále zostáva - naozaj väčšinová spoločnosť prijíma zdravotne znevýhodnených ľudí medzi seba?
Môže sa vám zdať že áno, veď máme kompenzačné príspevky, bezbariérové budovy, rehabilitačné programy… Ale keď prídete na bežnú základnú školu, často sa stane, že v nej nenájdete ani jedno dieťa s hendikepom.
Kde potom všetky sú?
Nuž, poväčšine v špeciálnych školách, ktoré majú svoj zmysel, avšak mnohé deti v nich by zvládli aj štúdium na bežnej škole.
Z rôznych dôvodov im to však nie je umožnené.
A tak ostávajú oddelené od svojich zdravých rovesníkov a výsledkom je, že aj v dospelosti sú síce zdanlivo súčasťou väčšinovej spoločnosti, ku skutočnému kontaktu a hlavne porozumeniu však nedochádza.
A presne to sa snaží zmeniť tzv. inkluzívne vzdelávanie!
Čo to tá inklúzia vlastne je, nám porozprávala školská asistentka Máša Orogváni.
Máša Orogváni (36)
Vyštudovala scenáristiku a špeciálnu pedagogiku, tri roky robila školskú asistentku Ele, dievčaťu s downovým syndrómom počas jej štúdia na bežnej základnej škole.
Máša je dnes konzultantkou Nádacie pre deti Slovenska pre oblasť inkluzívneho vzdelávania v programe Škola inkluzionistov.
Vlog pre vás vyrábajú:
Moderátorka: Ema Oriňáková
Scenár: Lenka Nemcová, Marek Madro, Marek Franko
Grafika znelky a náhľadového obrázka: Lukáš Kala
Animácia znelky: Lukáš Plechlo/ donutsfactory.sk
Tlmočenie do PS: Zuzana Juráneková
Réžia, kamera, strih: Marek Franko/ marekfranco
ĎAKUJEME:
- CANON Slovensko
- Darina Tarcsiová
- Zuzana Knapová Daubnerová
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
- Iuventa - Slovenský inštitút mládeže
- Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis

[@milanpolhos8593]

Mám synčeka s obojstrannou poruchou sluchu,má šesť rokov..chodil do prípravného ročníka,v bežnej základnej škole,a teraz ide do 1..ročníka.Je integrovaný,a mám z neho obrovskú radosť♥️.Aj keď ešte máme čo dohanat,ale ja verím,že spoločne to zvládneme.

[@JBogy]

Nič proti inklúzí, ale určite nie divokej. Nie všetky deti sú vhodné do inklúzie, napr. nie s diagnózou poruchy správania. S takýmto žiakom má naša rodina krutú skúsenosť. Na školskú inšpekciu podávame sťažnosť na riaditeĺku školy, ktorá sa snaží pod koberec pozametať brutálné napadnutie našej dcéry - úder zo zadu do temena hlavy s nasledom hospitalizácie, otrasu mozgu, PN 10 dní a následne 30 dní PN pre traumato stresové stavy obete.
Riaditeĺka školy sa aj v tomto prípade, vydala na cestu bagatelizácie a tolerancie aktu násilia a šikany. Uvidíme aký postoj zaujme samotná inšpekcia. Ak aj tá bude na strane diagnostikovaného agresora , tak aj na Slovensku sa zakoreňuje kultúra verejnej tolerancie a akceptácie násilia ako takého. Ako v medzivojnovom období Nemecka a následným spustošením Europy. Divoká inklúzia ( bez sita ) v kombinácii s kultúrou tolerancie násilia a šikany na školách berie na seba znaky latentného nacizmu.
Riaditelia škól by mali vo výbere postihnutých byť zdravo opatrní. Za tie peniaze navyše môžu mať hlavu v poriadnom smútku.