Milý Daniel, veľmi som povzbudený prednáškou o dejinách cirkvi. Ale ako nadšenec hnutia The Last Reformation som si istý, že to čo hovoríš o TLR je milné. Tu prikladám kapitolu z knihy Posledná reformácia, kde sa na túto tému o tom píše: Torben Sondergaard / Posledná reformácia (21. kapitola - časť) 21. Veľa nových cirkví . . . Za posledných pár rokov sme sa naučili, čo môžeme robiť pre to, aby sme pokračovali v raste. Potrebujeme zakladať nové spoločenstvá, a to neustále a všade, kde sa dá. Ak nejaké náhodou nefunguje, tak ho len zrušíte. Zrušenie spoločenstva nie je nevyhnutne zlá vec. Nejde o žiadny neúspech, keď sa ľudia jednoducho začnú stretávať niekde inde. Zažili sme to, že sa niektoré spoločenstvá zrušili. Ľudia z nich prešli na iné miesta, kde zažili rast. Nemali by sme sa toho báť. Nejde o to zhromažďovať ľudí na jedno miesto alebo do jedného spoločenstva. Ide o vysielanie ľudí. Namiesto toho, aby sme boli jedno veľké spoločenstvo, môžeme sami založiť jednu z malých častí jedného Kristovho spoločenstva. Ľudia, ktorí pracujú s týmto konceptom, sa často rozdelia do malých spoločenstiev, keď ich je už „príliš mnoho“. Skúsili sme to tiež, ale toto nám nefungovalo. Rozdeliť spoločenstvo je ťažké, lebo potom často rozdeľujete dobré vzťahy. Je preto lepšie vyhnúť sa veľkému počtu ľudí na jednom mieste tým, že sa vytvoria nové spoločenstvá mimo toho prvého, namiesto toho, aby sa to prvé rozdelilo. V iných spoločenstvách, ktoré sme mali, sme napríklad mali rodinu z vedľajšieho mesta, ktorá prijala spásu. Keď do našej obývačky začala chodiť táto rodina, už sme tam mali príliš veľa ľudí. Namiesto toho, aby oni chodili k nám, sme mali poslať ľudí k nim, aby im pomohli začať v ich domove. Nanešťastie nám to vtedy nenapadlo, pretože sme boli zaneprázdnení snahou čo najviac rásť. Ak by sme to boli urobili, už by boli namiesto jedného spoločenstvá dve a naďalej by sme sa mohli napríklad stretávať každý druhý týždeň alebo raz do mesiaca a spoločne chváliť Boha. Som presvedčený, že presne toto chce Boh vidieť. Budeme v mestách vidieť omnoho viac sebestačných spoločenstiev. Tieto spoločenstvá sa môžu stretávať každé dva týždne alebo raz mesačne a mať spolu oslavu a chváliť Boha. Týmto spôsobom môžeme byť malými sebestačnými spoločenstvami a zároveň sa stretávať aj vo veľkom zhromaždení, čo je tiež dôležité. . . .
O dobre spracovanej eschatológii by som teda u Adventistoch veľmi nehovoril, jeden príklad za všetky, okopírované zo stránky: www casd sk Kristova služba v nebeskej svätyni V nebi je svätyňa, pravý svätostánok, ktorého staviteľom je Pán, a nie človek. V ňom Kristus slúži v náš prospech, sprístupňuje veriacim požehnanie svojej zmierujúcej obete, prinesenej raz navždy na kríži. Po svojom nanebovstúpení bol Kristus uvedený do úradu ako náš slávny Veľkňaz a začal prostrednícku službu, ktorej predobrazom bola služba veľkňaza v prvom oddelení pozemskej svätyne. V roku 1844, na konci prorockého obdobia 2300 dní (rokov), prešiel k druhej a záverečnej fáze svojej zmierujúcej služby, ktorej predobrazom bola služba veľkňaza v svätyni svätých v pozemskej svätyni. Je to dielo vyšetrujúceho súdu, ktorý je súčasťou záverečného odstraňovania všetkého hriechu. Predobrazom tejto skutočnosti bolo očisťovanie starodávnej židovskej svätyne v Deň zmierenia. V predobraznej službe bola svätyňa očistená krvou obetí zvierat, ale nebeské skutočnosti sa očisťujú dokonalou obeťou Ježišovej krvi. Vyšetrujúci súd odhaľuje nebeským bytostiam, kto z mŕtvych zosnul v Kristovi, a preto je v ňom uznaný hodným mať podiel na prvom vzkriesení. Tento súd tiež ukazuje, kto z živých zostáva v Kristovi, zachováva Božie prikázania a vieru Ježiša Krista, a preto je v ňom pripravený na vstup do večného kráľovstva. Tento súd obhajuje Božiu spravodlivosť, zachraňujúcu tých, ktorí veria v Ježiša Krista. Vyhlasuje, že ľudia, ktorí zostali Bohu verní, dostanú kráľovstvo. Dovŕšenie Kristovej služby v nebeskej svätyni bude pre ľudí pred druhým adventom znamenať ukončenie doby milosti.
To že božstvo Jahve znemožnil faraónovi svobodné rozhodování svědčí o tom, že mimo realitu svobodného myšlení - vysmívá se tím extrémně člověku, že si s ním může hrát jako s loutkou, kdy se mu zachce. Takové božstvo nemá nic společného s Ježíšem Kristem.
Přednášky jsou přínosné ke studiu dějin církve ale pár chybiček se vloudilo. U Luthera nemůžeme říctˇ, že by vyrůstal v relativně bohaté rodinně, Lutherův otec nebyl kupec ale drobný rolník a aby Luther mohl studovat jeho rodina se musela docela dost snažit a odříkat si.
Milý Daniel, veľmi som povzbudený prednáškou o dejinách cirkvi. Ale ako nadšenec hnutia The Last Reformation som si istý, že to čo hovoríš o TLR je milné. Tu prikladám kapitolu z knihy Posledná reformácia, kde sa na túto tému o tom píše:
Torben Sondergaard / Posledná reformácia (21. kapitola - časť)
21. Veľa nových cirkví
. . . Za posledných pár rokov sme sa naučili, čo môžeme robiť pre to, aby sme pokračovali v raste. Potrebujeme zakladať nové spoločenstvá, a to neustále a všade, kde sa dá. Ak nejaké náhodou nefunguje, tak ho len zrušíte. Zrušenie spoločenstva nie je nevyhnutne zlá vec. Nejde o žiadny neúspech, keď sa ľudia jednoducho začnú stretávať niekde inde. Zažili sme to, že sa niektoré spoločenstvá zrušili. Ľudia z nich prešli na iné miesta, kde zažili rast. Nemali by sme sa toho báť. Nejde o to zhromažďovať ľudí na jedno miesto alebo do jedného spoločenstva. Ide o vysielanie ľudí. Namiesto toho, aby sme boli jedno veľké spoločenstvo, môžeme sami založiť jednu z malých častí jedného Kristovho spoločenstva.
Ľudia, ktorí pracujú s týmto konceptom, sa často rozdelia do malých spoločenstiev, keď ich je už „príliš mnoho“. Skúsili sme to tiež, ale toto nám nefungovalo. Rozdeliť spoločenstvo je ťažké, lebo potom často rozdeľujete dobré vzťahy. Je preto lepšie vyhnúť sa veľkému počtu ľudí na jednom mieste tým, že sa vytvoria nové spoločenstvá mimo toho prvého, namiesto toho, aby sa to prvé rozdelilo. V iných spoločenstvách, ktoré sme mali, sme napríklad mali rodinu z vedľajšieho mesta, ktorá prijala spásu. Keď do našej obývačky začala chodiť táto rodina, už sme tam mali príliš veľa ľudí. Namiesto toho, aby oni chodili k nám, sme mali poslať ľudí k nim, aby im pomohli začať v ich domove. Nanešťastie nám to vtedy nenapadlo, pretože sme boli zaneprázdnení snahou čo najviac rásť. Ak by sme to boli urobili, už by boli namiesto jedného spoločenstvá dve a naďalej by sme sa mohli napríklad stretávať každý druhý týždeň alebo raz do mesiaca a spoločne chváliť Boha.
Som presvedčený, že presne toto chce Boh vidieť. Budeme v mestách vidieť omnoho viac sebestačných spoločenstiev. Tieto spoločenstvá sa môžu stretávať každé dva týždne alebo raz mesačne a mať spolu oslavu a chváliť Boha. Týmto spôsobom môžeme byť malými sebestačnými spoločenstvami a zároveň sa stretávať aj vo veľkom zhromaždení, čo je tiež dôležité. . . .
O dobre spracovanej eschatológii by som teda u Adventistoch veľmi nehovoril, jeden príklad za všetky, okopírované zo stránky: www casd sk
Kristova služba v nebeskej svätyni
V nebi je svätyňa, pravý svätostánok, ktorého staviteľom je Pán, a nie človek. V ňom Kristus slúži v náš prospech, sprístupňuje veriacim požehnanie svojej zmierujúcej obete, prinesenej raz navždy na kríži. Po svojom nanebovstúpení bol Kristus uvedený do úradu ako náš slávny Veľkňaz a začal prostrednícku službu, ktorej predobrazom bola služba veľkňaza v prvom oddelení pozemskej svätyne. V roku 1844, na konci prorockého obdobia 2300 dní (rokov), prešiel k druhej a záverečnej fáze svojej zmierujúcej služby, ktorej predobrazom bola služba veľkňaza v svätyni svätých v pozemskej svätyni. Je to dielo vyšetrujúceho súdu, ktorý je súčasťou záverečného odstraňovania všetkého hriechu. Predobrazom tejto skutočnosti bolo očisťovanie starodávnej židovskej svätyne v Deň zmierenia. V predobraznej službe bola svätyňa očistená krvou obetí zvierat, ale nebeské skutočnosti sa očisťujú dokonalou obeťou Ježišovej krvi. Vyšetrujúci súd odhaľuje nebeským bytostiam, kto z mŕtvych zosnul v Kristovi, a preto je v ňom uznaný hodným mať podiel na prvom vzkriesení. Tento súd tiež ukazuje, kto z živých zostáva v Kristovi, zachováva Božie prikázania a vieru Ježiša Krista, a preto je v ňom pripravený na vstup do večného kráľovstva. Tento súd obhajuje Božiu spravodlivosť, zachraňujúcu tých, ktorí veria v Ježiša Krista. Vyhlasuje, že ľudia, ktorí zostali Bohu verní, dostanú kráľovstvo. Dovŕšenie Kristovej služby v nebeskej svätyni bude pre ľudí pred druhým adventom znamenať ukončenie doby milosti.
To že božstvo Jahve znemožnil faraónovi svobodné rozhodování svědčí o tom, že mimo realitu svobodného myšlení - vysmívá se tím extrémně člověku, že si s ním může hrát jako s loutkou, kdy se mu zachce. Takové božstvo nemá nic společného s Ježíšem Kristem.
Přednášky jsou přínosné ke studiu dějin církve ale pár chybiček se vloudilo. U Luthera nemůžeme říctˇ, že by vyrůstal v relativně bohaté rodinně, Lutherův otec nebyl kupec ale drobný rolník a aby Luther mohl studovat jeho rodina se musela docela dost snažit a odříkat si.