"A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom, mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!" Ono to nie je len silné, ale je v tom aj kus múdrosti. Dôležitá poučka a moja srdcovka z obrannej stratégie je, že nepriateľ nemusí veriť, že sa mu dokážeš ubrániť, ale musí veriť, že budeš bojovať tak tvrdo, aby mu to nestálo za to. A táto báseň sa ukážkovo snaží dosiahnuť tento image o Slovákoch a vzbudiť v nás správanie, ktoré tento image robí pravdivým.
Spametat sa z čoho ? Odtvedy čo mame našu novu pani prezidentku sa vsetko lepsi k lepsiemu. A zase taky hrdy na seba nemozeme byt. Slovaci nie su bohvie aky dobry narod. Ostatne krajny nas vacsinou povazuju za uplakany narod 😂
I hope it went well, me as a Slovakian, I have to learn this poetry from 0:05 to 1:11 , and the end 12:26 to 12:47 Guess I have some challenge there too rn 😅
Sľeťeli orly s Tatry, tiahnu na podolia, Ponad vysokye hory, ponad rovnye polia; Preľeťeli čez Dunaj, čez tú šíru vodu; Sædli tam za pomedzím slovenskyeho rodu. Duní Dunaj a luna za lunou sæ valí: Nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. Pod tým hradom Rimæn-cár zastal si táborom: Belia sæ rædy šiatrov ďelækým priestorom. Pokraj táboru sedí car na zlatom stoľci; Okol ňeho cárska stráž, tuhí to pahoľci; A pred cárom družina ňeveliká stojí: Sú to cudzí vítæzi; každý v jasnej zbroji. Pobelævô kæďeria šije im otáča; Modrye ích oči bystro v okolo si páča. Rostom sú ako jedľe; pevní, ani skala: Zdaloby sæ ti, že ích jedna maťer mala. Krásna zem, - jej končiny vaľny Dunaj vlaží; A Tatra skaľnou hradbou okol ňej sæ væží: Tá zem, tye pyšnye hory, tye žírne moravy: To vlasť ích, to kolíska dávna synov slávy. Slovenský rod ích poslal, zo slávneho sňemu, Aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu. Oni čelom ňebijú, do nôh ňepadajú: Taká otroč ňeznáma slovenskyemu kraju; Lež božie dary ňesú, chlieb a soľ, cárovi; A smelými sæ jemu primlúvajú slovy: „Národ slovenský, knæzstvo i staršina naša Kroz nás ti, slavný cáre! svoj pozdrav prináša. - Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha, To je zem naša, daná Slovænom od Boha. Pozri: tu jej končiny vaľný Dunaj vlaží; Tam Tatra skaľnou hradbou okol ňej sæ væží. A zem to požehnaná! Chvala Bohu z ňeba, Máme pri vernej práci voždy svoj kus chľeba. Zvyk náš je nie, napadať cudzije vlasti zbojom: Slovæn na svojom seje, i žnie ľen na svojom; Cudzô ňežiada. Aľe keď na naše dvere Zaklope ruka cudzá v úprimnej dôvere: Kdo je, ten je; či je on z blíza, či z ďelæka: Vo dne, v noci na stoľe dar boží ho čaká. Pravda, Bohy vydaná káže nám Slovænom: Pána mať, je nepravosť: a vætšia, byť pánom. A človek nad človeka u nás nemá práva: Svætô naše hoslo je: Svoboda a sláva! - Ňeraz krásnu vlast našu vrah napadol divý: Na púšť obratily sæ bujnye naše nivy; Mestá læhly popolom: a ľud náš úbohý, Bitý biedami, cudzým dostal sæ pod nohy. Bláhal už vítæz pyšný, že si buďe pásti Vôľu svoju na veky po slovænskej vlasti, A žiť z naších mozolov: aľe bláhal darmo! Dal nám Boh zas dobrý ďeň; zlomili sme jarmo. A tí, krutým žeľezom čo nad nami vládli, Kďeže sú? - My stojíme; aľe oni padli. - Lebo - veky to svedčia - vo knihách osúdu Tak stojí napísanô o slovænskom ľudu: Zem, ktorú v úďel daly Slovænom ňebesá, - Tá zem hrobom každyemu vrahovi staňe sæ. - Nuž, povedz že nám, cáre! mocná ruka tvoja čože nám ňesie: či meč, či vetvu pokoja? S mečom ak iďeš: cáre! meče máme i my; A poznáš, že narábæť dobre vieme s ními; Ak s pokojom: pozdrav tæ pán ňeba i zeme Lepšie, ako tæ my tu pozdraviť umieme. - Tyeto dary božie sú priazni našej znaky; Z dæky ti ích dávame: ber ích aj ty z dæky.“ - Nevzal cár božie dary; s jeho mračnej tvári Urazená sæ pýcha liutym hňevom žiari. A so stoľca zlatyeho takovým sæ hoslom Ozvaly ústa jeho ku slovænským poslom: „Mocný pán, ktoryemu Boh celú zem podnožil, A osúdy národov v ruku jeho vložil: Ten pán velí: Slovænia! Pozriťe po sveťe: Medzi národy jeho či jeden najďeťe, Ktorýby putá minul abo ňezahynul, Akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. Skloníťe šije i vy. - Tye krásne roviny Túto zem vaších ďedov dostaňe ľud iný. A spurnye rody vaše pôjdu Rímu slúžiť; Strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť. A junač vašu mojím junákom pripojím, A z ňej krajinám rímskym obranu pristrojím. A kdo sæ proti mojím rozkæzom postaví, Beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví. Vedzťe, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu: To moja cárska vôlæ; to vám na odvetu.“ Hriema pyšný cár, hriema, so stoľca zlatyeho Len že Slovæn nejďe sæ lækať pýchy jeho. - Hoj, rozovrela tá kruv slovænská divoko; A junák ti cároví pozrel okom v oko; A z oka ti mu božia zablisla sæ strela; Ruka sæ napružila a na zbroj udrela; A jedným veľkým citom serdcia ím zahraly; A jeden strašný ohlas ústa jím vydaly: „Mor ho!“ krikla družina slovænská od razu; A meč zasvietil v pæsti každyemu vítæzu: „Mor ho!“ krikla a razom na cára sæ metá: To ti na rímsku pýchu Slovænská odveta. - No, dokáž teraz, či máš toľko sily v meči, Koľko pýchy vo tvojej, cáre, bolo reči. - Aľe ten nie! - zbroje sæ bojí podlá duša: A tu ti o svobodu dobrý ľud pokúša. - Skočil medzi stráž svoju cár bľedý od strachu: A zlatý jeho stoľec už sæ válæ v prachu; A mečom za ním Slovæn cestu si preráža, A junák za junákom padá cárska stráža. - Zasurmily surmity, volajú do zbroje: Povstal tábor; do šíkov svíjajú sæ voje; A voj za vojom divým útokom ta ľetí, Kďe boj na cára bijú tye slovænskye ďeti. Hustye prachu kúdoly po poli valia sæ; Zem dupotom a nebo rykom sa otriasæ. - A tá naša rodinka, tá slovænská čata, Už vám je zúkol-vúkol od vrahov obstatá. - Sto mečov sæ každyemu nado hlavou bliští, Lež Slovæn nečítava vrahov na bojišti, Aľe morí. - Hoj, mor ho! ďetvo mojho rodu; Kto kradnou rukou siahňe na tvoju svobodu: A čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom: Mor ty ľen, a voľ ňebyť, ako byť otrokom. - Zúri boj a našina stala si do kola: To vie, že premoc rímsku jej moc ňepredolá: Lež, brať moja, ak už ľen padnúť mi máš v boji. To že mi padni, jako vítæzom pristojí. - A môj Slovæn ešťe raz bystrye hodil zraky Ponad tye šíre rovňe na kraj svoj ďelæký. Tam na tých horách sivye mihajú sæ væže, Čo strežiu slovænskyeho národa čiertæže. Svætoháj, stovekými zeľený lipami, V tajnô tam lono túli bohov jeho chrámy. A nad riekou biely dom, v ňom jeho rod milý; A v čistom poli ďedov posvætnye mohyly: Dedov, ktorých niekdy ľud riaďevaly rady, Ktorých meč divých vrahov odrážal nápady. Jích popoly dávno už čierna zem tam kryje, Aľe jích meno posiaľ v piesni ľudu žije. A sláva zašlych vekov junáka oviala; A duša jeho svætým ohňom zplápolala; A meč v jeho pravici strašňejšie sæ zvíja; Bľeskom blíska na vraha, hromom ho zabíja. Praštia zlomenye raty; bitye štity zvonia; A pyšnye príliby rímske do prachu sæ ronia. Hynú i naší, hynú, ale stæ vítæzi! Žiadna rana zvuk bôľu z úst im ňevyrazí; Vdæčňe ľejú vernú kruv po osúdnom poli: Oj, veď padnúť za národ - oj, veď to nebolí! A boj pomálu tichňe: strašná búry sila Divým svojím zúrením sama sæ zničila. A kďe naší, čo bili ten Rím svetovládny, Lebo koval úmysel na Slovænstvo zrádny: - Kďe naší? - Hojže, Tatro, jasných orlov mati! Nikdy sæ ti tá tvoja ďetva už ňevráti. Páč! Nad vaľným Dunajom kruvavô pobrežia: Tam ti tvojí synovia povražďení ľežia. Neostal, ani ktoby tú vesť niesol bratom: Bratia vám za česť rodu padli v boji svætom. Lež každý na junáckej spočíva posťeli, Na kope vrahov, zbitých od jeho oceli. Už ňežije, a ešťe hrozí tá tvár bľedá; Ta ruka zmeravená meč odjať si ňedá. A cár okom sklopeným na bojišti stojí: A čo? - Aždaj tých padlých Slovænov sæ bojí? - Nie, ľež bezdušnye svojích hromady tam vidí, A zo svojho vítæzstva radovať sæ stýdí. No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša, Čo o svobodu dobrý ľud moj mi pokúša. Lež večná meno toho nah ovenčí sláva, Kto sebæ v obeť svætú za svoj národ dáva. A ty, mor ho! - hoj, mor ho! ďetvo môjho rodu. Kto kradnou rukou siahňe na tvoju svobodu; A čo ai tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty ľen, a voľ ňebyť, ako byť otrokom.
Ľudia pochopili ste čo nám ten veľký človek chcel odkázať?Nedajme sa zastrašiť parlamentom,Ja to otočím debili prichádzajú aj odchádzajú no mi tu zostávame.
Kraaaaaasa! Ďakujeme za nádherný prednes !
Slovensko moje, Otčina moja krásna si ako raj!!!!
Musíme bojovať za našu zem.
Pán Šimonovič, ďakujem, že ste oživili nášho národovca 👍❤️🍀
Zo slov básnika priam tryská hrdosť, láska a viera vo svoj národ, v svoju vlast a rodinu. Kiež by zobudili všetky spiace slovanské srdcia
Nádherný hlas, nádherný prednes. Skvelý herec pan Šimonovič. Jeden z mála umelcov, ktorý zostal verný svojmu ľudu a svojej krajine. 👏👏👏👏👏👏👏👏
Áno, to boli páni majstro, skúste teraz tzv.umelcov Stanke, Knazko a im podobní
Veľmi krásna báseň až slzy mi vyšli
Ďakujem...
...za celé znenie aj s náležitým prednesom...👍
Ďakujem toto mi pomohlo naučiť sa to👍👍
L
l
mne pomohlo stat sa to slovakom!!
@@martinbrazda3411
H
@ za to by si nemal byt pyšný
Slovenský jazyk je krásny a melodický. Nádherný prednes básne Mor ho.
Sila odovzdaná v týchto Slovách. Vďaka predkom. Za Silu a Slovo odovzdané do dnešných dní.
Fantastický hlas! Naozaj Boží dar.... Prednes skvelý - zmysluplný, nestrojený, prirodzený. Krásne ä. (A aj všetka výslovnosť.) Jedným slovom - zážitok!
Prakticke vyuzitie?..
@@vladimirandras2047 nebyť nevzdelaný, a nekultúrny...? Aké má využitie hymna? Zrejme žiadne pre niekoho mimo krajinu
@@topdrives538 pytam sa prakticke využitie?..
@@vladimirandras2047 byť vzdelaný... aké praktické využitie má Mumbov redstone?
@@topdrives538 pytam sa na prakticke vyuzitie tohoto;) wau vie pekne recitovat napisanu basen no nevie napisat basen to je výhra
Moje srdce horí, milujem túto báseň.
Nádhera
"A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom, mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!"
Ono to nie je len silné, ale je v tom aj kus múdrosti. Dôležitá poučka a moja srdcovka z obrannej stratégie je, že nepriateľ nemusí veriť, že sa mu dokážeš ubrániť, ale musí veriť, že budeš bojovať tak tvrdo, aby mu to nestálo za to. A táto báseň sa ukážkovo snaží dosiahnuť tento image o Slovákoch a vzbudiť v nás správanie, ktoré tento image robí pravdivým.
Nádherna epická báseň,ďakujem Samo Chalupka
🥰 Tento skvost (veľkú časť) sme museli vedieť naspamäť, dnes to veľmi oceňujem 🥰
HA MY NIE
@@kalamar_from_slovakia lol
Nádherná báseň Sama Chalupku prednesená krásnym hlasom skvelého pána Jozefa Šimonoviča. Hral od srdca roľu Ľudovíta Štúra, nie ako Jamrich.
krásne sa vie aj modliť otčenáš, sv. ruženec vzácny človek !!!
Odporúčam pre RTVS vysielať každý deň o 12. OO h. aby sa spametal národ Slovenský.
Ja suhlasim a dala by somaj 19.55h. Aspon kazdu nedelu, pät min.poezie.
Spametat sa z čoho ? Odtvedy čo mame našu novu pani prezidentku sa vsetko lepsi k lepsiemu. A zase taky hrdy na seba nemozeme byt. Slovaci nie su bohvie aky dobry narod. Ostatne krajny nas vacsinou povazuju za uplakany narod 😂
Skor mor ho od bastrnga xD
a reprízu o 19.00
Na jaku piču
Podľa tohoto sa to dá perfektne naučiť odporúčam
Pomáha to práve sa to učím do školy
A naučil si sa to? Lebo aj mi sa to mame učiť
Magda Tóthová napodobne
@@ovr6189 ❤❤❤
Ja tiež :)
Ahh toto ma učiť čaká,
každého to raz čaká.
Mňa o dva týždne
No práve sa to učím a nervy mám jak kokot fakt aj tak je slovensko vyjebana skorumpovaná žumpa špinava
Hahahah ja to už mám za sebou mal som rovnaké nervy a chcem na to zabudnúť
Ja to zažívam teraz akože ta báseň je pekná ale učiť sa to není pekne
akože cele ?😯
je to super vdaka tomuto som sa to naucil hrozne rychlo , keby prednesie celu povinnu literaturu tak by to bolo top :D
Som Angličan a mam nove “challenge” čitat toto pre moj kameradi na facebooku 😂🤦🏻♂️ dufam že budjem robit dobre 🙈
great !
I hope it went well, me as a Slovakian, I have to learn this poetry from 0:05 to 1:11 , and the end 12:26 to 12:47
Guess I have some challenge there too rn 😅
@@jackiethejackjack for me too :DD
@@leojano75 hrabe??
@@filiplasak1066 Mne nie! A tebe?
Musel som zo Slovenska odísť.
Ľudia idú sami proti sebe..
Podporujú tých, ktorí ich chcú vtiahnuť do vojny. 🇨🇭... 🏃🏼♂️🇸🇰
to matovičova vláda rozputala zlo nepokoje nikto iný ale spadli tie hovna na dno dejín
Dakujem vam prave sa to mam ucit toto mi velmi pomohlo
Super, pomohlo veľmi pri učení :)
Samo Chalupka je real sigma GYAAAATTT
LMAO
Mňa si nevšímajte ja si to tu len dávam na učenie 🔥🔥
0:05
7:47
10:41
Ďakujem!👍
00:00 - začiatok
1:31 - synov slávy
12:22 - Mor ho
Nevšímajte si tento komentár:
Prvá časť:
0:00 - 2:14
Druhá časť:
7:47 - 8:45
Tretia časť:
11:50 - 12:46
Mali ste šťastie že tak skoro ste to dostali
Super 😊
Frajer riadny.. krasne.
Pre tých čo nevedia , tie časy to si ludia zapisali ze kde skoncili aby nezabudli
Chiara Horvátová Vsak mame zalozku
Dnes Rimanov vystriedala americká armáda.
Tento prednes by mali zaradit , hlavne v dnesnej dobe, namiesto teviznych novin.... mozno by to tym ludom doslo ...
Tieto texty feeluje iba prava lonely sigma je tochladne ako moje veins🗿🍷
0:05 do ...
0:23 do 1:11
Prvé co sa mám učiť
11:49 do (konca) 12:45
Ďakujeme Samko Chalúpka!!!
sluchatko do ucha a opakovat to co povie pred ucitelkov
My sa to v škole učíme od 0:00 do 2:30 a potom od 12:25 do konca
My tiež
Hanz je tu opet!! Prekvapko
Sľeťeli orly s Tatry, tiahnu na podolia, Ponad vysokye hory, ponad rovnye polia; Preľeťeli čez Dunaj, čez tú šíru vodu; Sædli tam za pomedzím slovenskyeho rodu. Duní Dunaj a luna za lunou sæ valí: Nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. Pod tým hradom Rimæn-cár zastal si táborom: Belia sæ rædy šiatrov ďelækým priestorom. Pokraj táboru sedí car na zlatom stoľci; Okol ňeho cárska stráž, tuhí to pahoľci; A pred cárom družina ňeveliká stojí: Sú to cudzí vítæzi; každý v jasnej zbroji. Pobelævô kæďeria šije im otáča; Modrye ích oči bystro v okolo si páča. Rostom sú ako jedľe; pevní, ani skala: Zdaloby sæ ti, že ích jedna maťer mala. Krásna zem, - jej končiny vaľny Dunaj vlaží; A Tatra skaľnou hradbou okol ňej sæ væží: Tá zem, tye pyšnye hory, tye žírne moravy: To vlasť ích, to kolíska dávna synov slávy. Slovenský rod ích poslal, zo slávneho sňemu, Aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu. Oni čelom ňebijú, do nôh ňepadajú: Taká otroč ňeznáma slovenskyemu kraju; Lež božie dary ňesú, chlieb a soľ, cárovi; A smelými sæ jemu primlúvajú slovy: „Národ slovenský, knæzstvo i staršina naša Kroz nás ti, slavný cáre! svoj pozdrav prináša. - Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha, To je zem naša, daná Slovænom od Boha. Pozri: tu jej končiny vaľný Dunaj vlaží; Tam Tatra skaľnou hradbou okol ňej sæ væží. A zem to požehnaná! Chvala Bohu z ňeba, Máme pri vernej práci voždy svoj kus chľeba. Zvyk náš je nie, napadať cudzije vlasti zbojom: Slovæn na svojom seje, i žnie ľen na svojom; Cudzô ňežiada. Aľe keď na naše dvere Zaklope ruka cudzá v úprimnej dôvere: Kdo je, ten je; či je on z blíza, či z ďelæka: Vo dne, v noci na stoľe dar boží ho čaká. Pravda, Bohy vydaná káže nám Slovænom: Pána mať, je nepravosť: a vætšia, byť pánom. A človek nad človeka u nás nemá práva: Svætô naše hoslo je: Svoboda a sláva! - Ňeraz krásnu vlast našu vrah napadol divý: Na púšť obratily sæ bujnye naše nivy; Mestá læhly popolom: a ľud náš úbohý, Bitý biedami, cudzým dostal sæ pod nohy. Bláhal už vítæz pyšný, že si buďe pásti Vôľu svoju na veky po slovænskej vlasti, A žiť z naších mozolov: aľe bláhal darmo! Dal nám Boh zas dobrý ďeň; zlomili sme jarmo. A tí, krutým žeľezom čo nad nami vládli, Kďeže sú? - My stojíme; aľe oni padli. - Lebo - veky to svedčia - vo knihách osúdu Tak stojí napísanô o slovænskom ľudu: Zem, ktorú v úďel daly Slovænom ňebesá, - Tá zem hrobom každyemu vrahovi staňe sæ. - Nuž, povedz že nám, cáre! mocná ruka tvoja čože nám ňesie: či meč, či vetvu pokoja? S mečom ak iďeš: cáre! meče máme i my; A poznáš, že narábæť dobre vieme s ními; Ak s pokojom: pozdrav tæ pán ňeba i zeme Lepšie, ako tæ my tu pozdraviť umieme. - Tyeto dary božie sú priazni našej znaky; Z dæky ti ích dávame: ber ích aj ty z dæky.“ - Nevzal cár božie dary; s jeho mračnej tvári Urazená sæ pýcha liutym hňevom žiari. A so stoľca zlatyeho takovým sæ hoslom Ozvaly ústa jeho ku slovænským poslom: „Mocný pán, ktoryemu Boh celú zem podnožil, A osúdy národov v ruku jeho vložil: Ten pán velí: Slovænia! Pozriťe po sveťe: Medzi národy jeho či jeden najďeťe, Ktorýby putá minul abo ňezahynul, Akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. Skloníťe šije i vy. - Tye krásne roviny Túto zem vaších ďedov dostaňe ľud iný. A spurnye rody vaše pôjdu Rímu slúžiť; Strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť. A junač vašu mojím junákom pripojím, A z ňej krajinám rímskym obranu pristrojím. A kdo sæ proti mojím rozkæzom postaví, Beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví. Vedzťe, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu: To moja cárska vôlæ; to vám na odvetu.“ Hriema pyšný cár, hriema, so stoľca zlatyeho Len že Slovæn nejďe sæ lækať pýchy jeho. - Hoj, rozovrela tá kruv slovænská divoko; A junák ti cároví pozrel okom v oko; A z oka ti mu božia zablisla sæ strela; Ruka sæ napružila a na zbroj udrela; A jedným veľkým citom serdcia ím zahraly; A jeden strašný ohlas ústa jím vydaly: „Mor ho!“ krikla družina slovænská od razu; A meč zasvietil v pæsti každyemu vítæzu: „Mor ho!“ krikla a razom na cára sæ metá: To ti na rímsku pýchu Slovænská odveta. - No, dokáž teraz, či máš toľko sily v meči, Koľko pýchy vo tvojej, cáre, bolo reči. - Aľe ten nie! - zbroje sæ bojí podlá duša: A tu ti o svobodu dobrý ľud pokúša. - Skočil medzi stráž svoju cár bľedý od strachu: A zlatý jeho stoľec už sæ válæ v prachu; A mečom za ním Slovæn cestu si preráža, A junák za junákom padá cárska stráža. - Zasurmily surmity, volajú do zbroje: Povstal tábor; do šíkov svíjajú sæ voje; A voj za vojom divým útokom ta ľetí, Kďe boj na cára bijú tye slovænskye ďeti. Hustye prachu kúdoly po poli valia sæ; Zem dupotom a nebo rykom sa otriasæ. - A tá naša rodinka, tá slovænská čata, Už vám je zúkol-vúkol od vrahov obstatá. - Sto mečov sæ každyemu nado hlavou bliští, Lež Slovæn nečítava vrahov na bojišti, Aľe morí. - Hoj, mor ho! ďetvo mojho rodu; Kto kradnou rukou siahňe na tvoju svobodu: A čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom: Mor ty ľen, a voľ ňebyť, ako byť otrokom. - Zúri boj a našina stala si do kola: To vie, že premoc rímsku jej moc ňepredolá: Lež, brať moja, ak už ľen padnúť mi máš v boji. To že mi padni, jako vítæzom pristojí. - A môj Slovæn ešťe raz bystrye hodil zraky Ponad tye šíre rovňe na kraj svoj ďelæký. Tam na tých horách sivye mihajú sæ væže, Čo strežiu slovænskyeho národa čiertæže. Svætoháj, stovekými zeľený lipami, V tajnô tam lono túli bohov jeho chrámy. A nad riekou biely dom, v ňom jeho rod milý; A v čistom poli ďedov posvætnye mohyly: Dedov, ktorých niekdy ľud riaďevaly rady, Ktorých meč divých vrahov odrážal nápady. Jích popoly dávno už čierna zem tam kryje, Aľe jích meno posiaľ v piesni ľudu žije. A sláva zašlych vekov junáka oviala; A duša jeho svætým ohňom zplápolala; A meč v jeho pravici strašňejšie sæ zvíja; Bľeskom blíska na vraha, hromom ho zabíja. Praštia zlomenye raty; bitye štity zvonia; A pyšnye príliby rímske do prachu sæ ronia. Hynú i naší, hynú, ale stæ vítæzi! Žiadna rana zvuk bôľu z úst im ňevyrazí; Vdæčňe ľejú vernú kruv po osúdnom poli: Oj, veď padnúť za národ - oj, veď to nebolí! A boj pomálu tichňe: strašná búry sila Divým svojím zúrením sama sæ zničila. A kďe naší, čo bili ten Rím svetovládny, Lebo koval úmysel na Slovænstvo zrádny: - Kďe naší? - Hojže, Tatro, jasných orlov mati! Nikdy sæ ti tá tvoja ďetva už ňevráti. Páč! Nad vaľným Dunajom kruvavô pobrežia: Tam ti tvojí synovia povražďení ľežia. Neostal, ani ktoby tú vesť niesol bratom: Bratia vám za česť rodu padli v boji svætom. Lež každý na junáckej spočíva posťeli, Na kope vrahov, zbitých od jeho oceli. Už ňežije, a ešťe hrozí tá tvár bľedá; Ta ruka zmeravená meč odjať si ňedá. A cár okom sklopeným na bojišti stojí: A čo? - Aždaj tých padlých Slovænov sæ bojí? - Nie, ľež bezdušnye svojích hromady tam vidí, A zo svojho vítæzstva radovať sæ stýdí. No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša, Čo o svobodu dobrý ľud moj mi pokúša. Lež večná meno toho nah ovenčí sláva, Kto sebæ v obeť svætú za svoj národ dáva. A ty, mor ho! - hoj, mor ho! ďetvo môjho rodu. Kto kradnou rukou siahňe na tvoju svobodu; A čo ai tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty ľen, a voľ ňebyť, ako byť otrokom.
?
@@adrianporubsky8740 !
@@adrianporubsky8740 to je evidentne cely text
💖💖
Vynehal jeden riadok vo verši: svätoháj stvekymi zeleny lipami v tajne tam lono túli bohov jeho chrámi....... DEDOV KTORÝCH NIEKDY LUD RADIEVALI RADY.
Veď je to výjav z jednania Kvádov (Quadi) ,našich predchodcov, s Valentiniánom I. rimskym cisárom vo 4.storočí.
♥
Matúš je teplý 😢
On je taky teply 😢
Super nemusím to čítať 😂🤍
00:01 - 1:11 konec 12:26
Prepáč, pomýlila ma fotka.
Je to Viliam Záborský
dokonaly prednes...........neskutocny zazitok.....
Mali by ste čítať Exuperiho🥷🏿🥷🏿🥷🏿
11:47 posledná strofa
Aktuálne
Nadherna basen. Ale je smutne, ze o viac ako 150 rokov neskor, sluzime carovi rimskemu, skor, nez sa usilovat o mier
To sa učíme 8 . Naspamäť 😢
My tiež🥲🥲 a to máme 1 a štvrť strany
Pekný prednes, chýba iba jeden verš: dedov, ktorých niekdy ľud radievali rady,
to fakt?
Mali by sme si brat priklad vsetci! A igor, no nechcel by som
Presne tak. Práve teraz aktuálne. Úžasná báseň, vždy pre mňa veľa znamenala, no teraz ju prežívam o to viac....
Och učím sa to do školy a je to hrozne neviem si zapamätať ani prvé 4 vety
Pani caputova pocuvajte a zamyslite sa
Tak ty aký idiot
0:00 - 1:31 1. časť 11:49 - 12:47 2. časť
tento komentár si nevšímajte.
Pan Simonovic ma aj zdrave usudky a krasne recituje.
mor ho
0:00 - 0:42
7:47 - 8:48
10:18 - 12:45
12:26
8:33
Je to odkaz pre Nás....
61 ludi nemaju Slovensku... a to je jedno! Len druzina nevelika stoji.. Len mor ho kto chce slovakom na cest stupit!
Iba prava sigma pocuva toto o 3 am ked ho hlada grimace 🗿🍷🍷🍷
7:47
chat je toto w?
Ak mi nepomôže učiť sa tak dávam report
Od kedy som vyzval Sama Chalupku na zapas je celkom ticho
0:42
Do 4:00 od 6:32 do 8:45 od 11:48 do 12:47
6:39
0:05-0:58
1:56-3:04
7:47-8:45
0:00 - 2:13 / 7:47 - 8:44 / 11:47 - 12:47
1:32
00:01
00:00 7:49 11:50
00:00 - 1:11 - 11:50 12:28
1:30
Ľudia pochopili ste čo nám ten veľký človek chcel odkázať?Nedajme sa zastrašiť parlamentom,Ja to otočím debili prichádzajú aj odchádzajú no mi tu zostávame.
2:56 4:57 6:13 10:16 11:50
0:05
0:14
2:41
12:26
1:00
Som už nad tým ale 4h ale nejde mi to do hlavy ani za boha 😢😢😢 robím niečo zle?😢
teraz sa to ucit to je velka drina
0:05 -1:55 a 12:26 až koniec
mali sme sa lenkusok naucit a ja som sa cele naucila dostala som 1jak bic
6:29 - 9-39
!SPJ!
do 2:40
0:00 12:28
0:01 - 2:14
2:42
0:01---------2:02
3:28
12:11
7:49 to som si zaznačil pre seba