Na Vŕšku #70 - Kedy príde inflácia (Juraj Karpiš)
Vložit
- čas přidán 25. 03. 2021
- Konečne k nám #navrsku zavítal Juraj Karpiš, autor kníh Zlé peniaze a najnovšie aj Ako na zlato - peniaze pre neveriacich. Téma nemohla byť iná ako hľadanie odpovede na otázku, kedy príde inflácia - a čo to inflácia vlastne vôbec je.
Jurajov newsletter môžete odoberať tu: www.jurajkarpis.com/
Toto bol jeden z najlepsich Karpisovych podcastov za posledne roky.
Tak to nás teší, že to bolo práve #navrsku! :)
Nic nie je z jeho hlavy uplny blbec
Perfektný dieľ ;)
knihu ako na zlato idem objednat
nesklamalo vysoké očakávanie ;)
Naozaj poučný diel, teším sa na knižku :D
Instablaster.
davam like za Karpisa
Konkrétne to drevo v USA je spôsobené aj požiarom 2020, Kanadským exportom a myslím že tam mali nejakú chrobač tiež...
Je to možné, ale už minimálne pár mesiacov produkcia trhá rekordy: Lumber production, for its part, has begun to rebound; this past February, it hit a 13-year high. www.aier.org/article/the-lumber-market-delirium/
Je naozaj rozumné pripisovať aktuálny rast cien komodít inflácií? Väčšina globálnych supply chains sa ešte stále nespamatala s protipandemických opatrení a nútených odstáviek ťažby a výroby čo sa stretlo s veľkým náporom na strane odberateľov. Takýto stav môže pominúť relatívne rýchlo a ceny sa po prekonaní vrcholu dopytu môžu dostať pri zvýšenej produkcií na pôvodné hodnoty.
Inak výborný obsah, len tak ďalej :)
Samozrejme, nič nemá len jedinú príčinu. Ale s tými supply chains je to už trocha obohraná pesnička, naozaj sa po roku ešte nespamätala? A keby aj nie, ak by nerástla peňažná zásoba, rast cien časti spotrebného koša by mal byť vyvažovaný poklesom cien inej časti spotrebného koša. Vela novinových článkov hovorí o tom, že (najmä v USA) rastie dopyt, hlavne v stavebníctve. ale druhý krok je spýtať sa, prečo rastie dopyt? Nie je to spôsobené tým, že helikoptérové peniaze boli benzínom, ktorý sa prilial?
To hollywoodske "Na konci dna" je dnes ako mor v hovorenom slove. Odjakziva v nasom jazyku sa pouziva okrem ineho, napr. "v konecnom dosledku"
Vdaka, celkovo sa takymto frazam snazime vyhybat, ale niektore su uz vypalene do mozgu...
@@instituteINESS Cudujem sa, preco v dnesnej dobe ludia riesia tak nepodstatne veci. Za chvilu sa budu stazovat, preco nema Karpis ruzove tricko. A ked bude mat ruzove, preco nema biele. Toto je podcast o ekonomickych temach. Nie podcast o gramatickom okienku.
@@armanidesigner forma vykaldu je dolezita rovnako ako jej obsah.
@@ctrian66 Ked sa budete topit, bude zalezat na tom ci vam niekto pomoze, a nie nad formou jeho komunikacie.
@@armanidesigner prehanate. Kultivovany prejav vo verejnom priestote, idealne spisovne je nieco ako ked si na seba nedate teplaky a tenisky so psim .ovnom na podrazke pri ceste na navstevu.
Vyborne pocuvanie, Juraj je zaruka kvalitnych informacii a nazorov. S jedinou vecou az tak nesuhlasim - funkcia zlata ako store of value v blizkej budocnosti. Moj nazor je ze prave Bitcoin zlato demonetizuje v nasledujucich 5-10 rokoch. Bitcoin vysaje funkcionalitu uchovania hodnoty zo zlata (po vsetkych strankach su to tvrdsie peniaze nez zlato - co sa tyka vzacnosti, prenosnosti, odolnosti voci konfiskacii, nakladom na drzanie) a potom aj z nehnutelnosti, cim sa vyrazne bude podielat na zlacneni nehnutelnosti na byvanie (prestanu sa kupovat za ucelom ukladania hodnoty) a elektroniky (hodnota zlata klesne na urovnen jeho hodnoty v priemysle cim sa znizi cena elektroniky ktora zlato vyuziva).
Ono sa to nezda kedze je tu zlato tisice rokov, ale tu sa bavime o exponencialnej zmene. Ono to do poslednej chvile vyzera ze sa nic zvlastne nedeje, ale potom sa to zmeni zrazu.
Knihu o zlate som si ale kupil, uz len z principu ;-)
Uplny suhlas. Lepsie by som to nenapisal.
Dobreeeee Karpisko, ides valis bracho, palec hore. Cakame ta na Kajmanoch, aspon si zaplavas v teplej vode, nie v tej studenej, aj ked kukam ze ti to prospieva. Co ta knizka o zlate, posielas aj do sveta? czcams.com/video/Rd3r8xN2QJY/video.html
Aka je vasa mienka na fyzicke striebro?
Pri nákupe sa na rozdiel od zlata platí DPH, je to menej skladné (kilo striebra stojí len 700 eur), je volatílnejšie a väčší problém je asi aj s výkupom (zlato sa dá speňažiť v každej záložni na rohu). Ale ak má pre neho niekto slabosť, tak prečo nie...
Zlato je prezitok, Bitcoin je zlato 2.0...
Nechcem tu hejtovat ako egomaniak dole, ale aky mate nazor na Cathie Wood, ktora tvrdi ze v dosledku technologickeho pokroku a inovacii pride deflacia?
O tm, ci bude (cenova) inflacia/deflacia "rozhoduju" centralne banky...
@@instituteINESS Aha, takze budu sa snazit, aby stale bola inflacia 2% spravne? Nie prilis nizka, ani vysoka.
@@instituteINESS CB rozhodoju len o cene meny, na cenovu inflaciu dosah nemaju aj keby chceli. Ich vysledky a cielenie 2% za posledne dekady to dokazuju, takmer 100% neuspesnost. Teraz prichadza nova doba kedy pri 0 a negativnych zakladnych urokoch stracaju schopnost tymto nastrojom regulovat realnu cenu dlhu, uroky na dlhopisoch. Takze prichadza novy mechanizmus kontroly urokov na dlhopisoch. Otazka casu.
@@armanidesigner tak ako, prisla tá deflacia ? :))
@@NiktoPH Spytaj sa Cathie :D Co je iste je kriza dalsie 2 roky
Niekolko krat sa pan Karpis vyhlasil za rakuskeho ekonoma. Mam to brat ako rakusku skolu, alebo ste zmenili posobisko? 😄
Zatial nikto neemigroval :)
Boze moj co tu mame odbornikov…
Veľmi zábavné interview. Je to krásny príklad skĺbenia istého množstva pravdivých výrokov s veľmi vtipným šarlatánstvom.
Pár výrokov a názorov, ktoré ma fakt rozosmiali a nejakých mojich malých pointov:
1. miesto má pohľad pána Karpiša na infláciu (inflácia ako rast "peňažných jednotiek" 8:00), ktorý mu umožňuje povedať, že inflácia sa správa presne tak ako hovorí (rastie s množstvom peňazí). Inak, pána Karpiša potom ani netrhlo, keď tvrdil, že inflácia by mala klesať s ekonomickým rastom (okolo 22:00)? Skĺbte toto s jeho definíciou a máte, že ak sa nemení množstvo "peňažných jednotiek" (kíl zlata dajme tomu vo svete zlatého štandardu), tak je inflácia nulová. Ale zároveň má s ekonomickým rastom inflácia klesať... teda ekonomický rast ničí naše zásoby zlata? Je funny, že sa ani neopravil a spokojne si šiel ďalej 😃 Asi chcel povedať inflácia je zmena hodnoty peňažnej jednotky, ale to by sa potom dostal k tomu, že ako zistiť tú hodnotu a zrazu je spotrebiteľský price index dôležitý (ale potom sa nedá tak ľaho povedať, že "inflácia tu už je").
22:40 "ľudia nebohatnú z progresu tým, že klesajú ceny... my im to zobereme tou infláciou." Taký malý podpich: ak by bola očakávaná inflácia 2% a ľudia by nedokázali toto inkorporovať do ich pracovných zmlúv, tak to je celkom dobrý justification na štátny zásah, nie? Čo napríklad minimálna mzda rastúca každý rok o 2%? Roba Chovanculiaka chytí šľak. Mimo srandy, pán Karpiš potom sám hovorí, že očakávaná inflácia by bola zahrnutá do pracovných zmlúv (okolo 30:30), teda ja neviem... možno zmenil tretej štvrtine rozhovoru názor alebo si neuvedomil, že si protirečí. Alebo dúfal, že si publikum neuvedomí, že si protirečí.
"Čo sa stane s cenami keď necháte ľudí dva mesiace doma na jar? Ja by som čakal že padnú o 5 až 10%" (21:30) Ceny závisia aj od budúcej očakávanej inflácie. Ak si central bank robí good job, tak expectations sa neprepadnú a samotný dopad ktorý má output gap nemusí byť taký dramatický. Ale dávam za pravdu v tom, že je strašne tricky sledovať klasické price indices v tejto kríze, keďže weights sú all messed up (see e.g. www.ecb.europa.eu/.../ecb.ebbox202007_03... ).
"Kebyže nekazili zlé peniaze, tak na jar 2020 všetci zbohatneme o 5 až 10%" (21:40) How? Ceny sa znížia a mzdy statočne zostanú nezmenené a zamestnávatelia to skrátka znesú? I mean, zvýšme všetky mzdy o 10% a budeme o 10% bohatší teda, logicky je to podobná úvaha. Ak by sme aj akceptovali že aj pri tak veľkom skoku cien by mzdy boli downard rigid, tak zamestnávateľ môže prepustiť zamestnancov alebo rovno ukončiť biznis.
Ďalej, centrálne banky nerobia v krízach prekvapivú infláciu (30:20 pán Karpiš tvrdí že presne to robia) (a ak by to robili, tak by to bol dosť fail z ich strany... I mean, just look at inflation expectations and actual inflation). V krízach, ktoré sú spôsobené šokmi na dopyt, centrálne banky offsetujú tieto demand shocks a kedže demand shocks ovplyvňujú negatívne aj infláciu aj output gap, offsetnutie demand shockov tak aby sa output gap nezmenil môže udržať nulový output gap aj infláciu na cieli (a v niektorých modeloch je práve toto ten result, kedže lebo úplný offset demand shocku znamená nulový output gap a to znamená inflation on target predpokladujúc anchored expectations).
By the way, čo sa týka ekonomickej nerovnosti a centrálnych bánk, they are well aware of that. Je rozvíjajúci sa research v teoretických modeloch na inkorporáciu heterogenous agents. Tiež existujú empirické štúdie distribučných dopadov povedzme QE programov. As far as I know, čo sa týka napríklad QE, empirické odhady naznačujú zníženie v prijímovej nerovnosti relatívne k stavu bez QE a malý až zanedbateľný efekt na nerovnosť v bohatstve.
A posledný malý point: nie, podľa mainstreamovej ekonómie nemá byť optimálna inflácia 0 (10:25). Dosť ma tento statement zarazil, najmä keďže pán Karpiš si je očividne vedomý existencie downward wage rigidity (čo inak nie je jediný argument, prečo by mala byť inflácia slightly positive).
Inflácia nerastie s objemom peňazí, inflácia JE čoraz väčší objem peňazí v obehu, ty "ekonóm".
Najskôr sa nauč základné veci a až potom sa vysmievaj z ostatných...
@@MM-zd6wf S vašou definíciou pri všetkej úcte nesúhlasím. Inflácia sa v ekonómii definuje ako nárast cenovej hladiny oproti predošlej úrovni (Pozrite napríklad do Mankiw: Macroeconomics. To je veľmi príjemne písaná učebnica a určite to tam bude). Potom je tricky, ako definovať cenovú hladinu. Na to sa používajú cenové indexy. Literatúra ohľadom nich je pomerne technická, ale v skratke sa dá povedať, že cieľom tých indexov je, aby percentuálna zmena v hodnote indexu *aproximovala* percentuálnu zmenu v celkovej cene spotrebného balíčka, ktorý prináša istú (nemeniacu sa mezdi periódami) úroveň úžitku. Keďže úžitok je nemerateľný a spotrebitelia substituujú keď sa zmenia relatívne ceny, aproximácia je ťažká (ale nie nemožná). Pozrite Mankiwa, on vám to vysvetlí lepšie ako ja, je to dobrá učebnica pre začiatočníkov v makre.
Ja netvrdím že inflácia rastie s objemom peňazí. Novo vytvorené rezervy môžu banky uložiť skrátka ako excess reserves v centrálnej banke a akurát sa zvýši množstvo likvidity (toto je relevantné najmä keď robíte monetárnu politiku cez repo nákup krátkodobých vládnych dlhopisov a medzibanková úroková sadzba je na depozitnej sadzbe v centrálnej banke i.e. money market is satiated). By the way, čoraz väčší objem peňazí by mal one to one relationship k inflácii ak by sa množstvo tranzakcií a velocita obehu nemenila s rastom objemu peňazí. Zoberte identitu P*T=M*V, zlogaritmujte a zderivujte vzľadom na čas a tom to uvidíte. Alebo checknite Mankiwa. Sorry za možno priveľa žargónu, úprimne prajem pekný večer!
@@MM-zd6wf Nie je tomu tak... Thomas má pravdu... len to musíte čítať poriadne a medzi riadkami.
Pre ostatnych pridavam Jurajovu odpoved na identicky post na fb:
(JK) 1. preskakujem medzi inflaciou, ako je zedefinovana dnes a povodnou definiciou inflacie. ked sa budete sustredit, tak to date.
2. povacsine by nominalne stagnovali, realne preto rastli. inak ani dnes nedokazu vsetci ziskat vo zvyseni miezd aspon inflaciu (viete ktoru myslim, vsak? :)), preto pracujuca chudoba. nedokazu to vdaka statnemu zasahu- ze ich neustale zdanuje centralna banka.
3. pokles cien: hint uspory
4. v krizach nerobia prekvapivu, najviac ale beru prekvapivou. v krizach zoberu tym ze udrzia "stabilne" ceny = +2% v case ked by malo byt -5-10% . cize zoberu 7-12% z uspor. to je super ze su si toho vedome CB. ved aj ten co mi ukradol bicykel, si toho bol vedomy. tie ich odhady su joke. aj na to su empiricke papers, ako CBs nevedia seba kritizovat. a to uz ani nehovorim, ze nemaju ani poriadnu definiciu inflacie (viete ktoru myslim? :)) wtfhappenedin1971.com/
5. hej, povodne to bola naozaj 0 %, 2 % je arbitrarny margin of error. pozrite nejakeho friedmana na to, alebo papers novozelandskej CB ktora ako prva zacala s cielovanim
@@instituteINESS Pán Karpiš toho moc nevysvetlil. Odporúčam viac pokory a viac zamyslenia (aspoň nad týmito mojími reply points keď už nie nad tými úvodnými).
V krátkosti (taký TLDR) by som zhrnul problémy, ktoré zostali takto:
1. Fluidita a účelovosť definícií je pre neho niečo, za čo sa očividne netreba hanbiť.
2. Pán Karpiš prejavuje neschopnosť si uvedomiť protirečenia vo vlastnom výklade: tvrdí, že expected inflation je zahrnutá do pracovných zmlúv a zároveň centrálna banka pozitívnou infláciou (nevadí že môže byť menšia alebo rovná očakávanej inflácii) automaticky zdaňuje pracujúcich.
3. Pán Karpiš mieša transfer bohatstva s rastom bohatsva.
4. Neviem koľko toho pán Karpiš vie o ekonometrii a akademickov výskume v ekonómii. Asi málo keď automaticky označí papere ktoré ani nečítal ako joke a výskum pre neho automaticky robia research departments v centrálnych bankách. Okrem Friedmana by som mu odporúčil prečítať aj niečo viac (Borio, Eichenbaum, Romer, Jorda, Gertler, Karadi, Taylor, Schularick, Rey, Aggripino, Reis, Bean, Mankiw, Altavilla, Woodford, Curdia, Gali, Violante, Moll je len pár autorov, ktorých output stojí za to poznať).
5. Pán Karpiš prejavuje neschopnosť si uvedomiť protirečenia vo vlastnom výklade: "oni mali cieľovať nulu podľa tých teórií ktoré rozprávajú" a neskôr tvrdí, že ak mzdy sú nominálne rigídne smerom nadol, argument je že inflácia by mala byť slightly positive.
A tu je moja dlhá odpoveď:
1. Úprimne, čakal som že, že opravíte tú definíciu inflácie ako rast peňažných jednotiek. Teraz som v pomykove, bolo to len pošmyknutie? Ak nebolo, tak potom sorry, ale príde mi to účelové len na to, aby ste mohli povedať, “inflácia tu už je”. Znie to spicy, ale výrok nemá hodnotu. Ak ste mysleli, že je to zmena hodnoty peňažnej jednotky, tak platí môj point vyššie: je dôležité ako zistíme tú hodnotu a zrazu je spotrebiteľský price index dôležitý (ale potom sa nedá tak ľaho povedať, že "inflácia tu už je").
2. Dajme tomu, že rast produktivity je nula a nemení sa ani bargaining power a nemáme žiadne shocks, nech je to simple a nech chápem vašu logiku. Prečo by mali mzdy nominálne stagnovať pri nulovej inflácii? Chápem kebyže myslíte neočakávanú, ale to nikde nešpecifikujete a ten statement vyzerá ako keby sa týkal dlhšieho obdobia. Ak by sa jednalo o očakávanú infláciu, tak predsa sám neskôr hovoríte, že tá bude incorporated do job contracts. Očakávaná inflácia by mala byť pri dobrom vykonávaní monetárnej politiky zakotvená na/okolo targetu. Teda as long as the expectations and inflation are kept on target, nezáleží na tom či máte 2% alebo 1% alebo 0% infláciu.
3. Dajme tomu, že hodnota hotovosti a deposits narastie o 10%. Znamená to rast reálneho bohatstva? Kdeže. Znie spicy keď poviete, že by sme boli o 10% bohatší, ale jedná sa len o transfer bohatsva od dlžníkov k veriteľom.
4. “v krizach nerobia prekvapivu, najviac ale beru prekvapivou. v krizach zoberu tym ze udržia "stabilne" ceny = +2% v case ked by malo byt -5 až -10% . cize zoberu 7-12% z uspor.” Ahm… toto nie je prekvapivá inflácia. Ak očakávate dve percentá, príde neočakávaná kríza a inflácia zostane na 2%, tak sa buchnete po hlave a poviete si “ah, ako som to mohol netrafiť a 7 až 12 percentuálnych vodov”? Edit: Dajme tomu že by tá inflácia bola -12% (or whatever). Tak nie je presné povedať, že sa bohatstvo zvýši o 10% (zväčší sa reálna ekonomika o 10%??). Ja viem, znie to spicy, ale jedná skôr skôr o masívny surprise transfer od dlžníkov k veriteľom. Neviem ako vy, ale ja aj kopa investorov je asi oveľa radšej, keď CB zabráni takémuto surprise trasnferu. Vy ste v interview so sebavedomím nobelistu zahlásili, že všetci zbohatneme o 5% až 10% (21:40), čo nie je pravda. Tak prosím, buď dajte nejaký dobrý argument, ako sa ekonomika bez zlých peňazí na jar 2020 zväčší o 5% až 10% alebo aspoň malé ospravedlnenie za zlý výklad a trochu nuancy do budúcna pri takýchto výrokoch.
6. Istá abritrárnosť levelu malej pozitívnej targetovanej inflácie neznamená, že podľa mainstreamovej ekonómie má byť optimálna inflácia 0 (čo tvrdíte vo videu). A margin of error je jeden z argumentov. Druhý je downard rigid wages (sám ho zmieňujete). Ďalším je snaha vyhnúť sa dosiahnutiu 0 lower bound. Posilňujúci argument je tiež napríklad to, že inflácia meraná cez zmenu v consumer price indexe je overestimate zmeny ceny balíčka prinášajúceho daný úžitok. Edit: Tento list nemusí byť konečný
5. Každý empirický odhad je tricky, najmä v takomto rozvíjajúcom sa research field. Nevertheless, nemyslím si, že je korektné ich zdiskreditovať tým, že sú joke. To je skrátka bad science. Kritizujte identifikačnú stretégiu, kritizujte dáta, kritizujte statistical inference. Tiež štúdie ohľadom dopadov monetárnej politiky nerobia len research departmenty centrálnych bánk, ekonomický research sa robí aj na univerzitách a indendent research institutes (aj keď tam je tá kvalita chabá). As far as I know, čo sa income inequality týka, tak teória aj empíria idú spolu jedným smerom a síce k jej zmršťovaniu. Čo sa wealth inequality týka, je to tricky a záleží na rozložení a zložení porftólii domácností. Aby som vám ukázal, že nie som biased, akurát dnes ráno som natrafil na tento pekný článok s linkom na paper v texte: voxeu.org/.../monetary-policy-and-racial-inequality . Všimnite si, aká je equity important pre tieto estimates. Relatívne nižšia importance equity v Eurozóne by mohla vysvetliť, prečo napríklad Lenza a Slacalek (2018) našli neglibible effect na wealth inequality v EZ, ale ruku do ohňa za to nedám. Nechápte ma zle, ja netvrdím že expanzívna monetárna politika jednoznačne nezvyšuje ekonomickú nerovnosť. Len by som chcel mať vaše sebavedomie, ktoré prejavujete, keď tvrdíte že ju zvyšuje.
Final point: na konci dňa nás trápi welfare inequality (the most abstract and tricky one). Rastúca wealth inequality nemusí znamenať rastúcu welfare inequality a tiež je dôležité zohľadniť, aké dlhotrvajúce sú efekty politíky CB na tieto inequalities. Final final note: A ak by aj welfare inequality rástla v dôsledku expanzívnej monetárnej politiky, stále to môže byť Pareto superior outcome.
To nie je z jeho hlavy vsetko to poculi akurat zero rozumeju anglicky vsetko to presne opakuju ako to povedal Jim Rickard
JIm Rickards,Jeff Booth,Jeff Snider, Luke Groman,Lynn Alden,Mike Maloney,Simon Dixon,Ray Dalio,Daniell Lacalle, Rick Rule,Raul Pal,Lynette Zang,George Gammon,Peter Schiff
Stáva sa pomerne často, že viac ľudí hovorí to isté, nemusíte byť z toho v strese :)
@@instituteINESS to nie stress len nejaky hlupak opakuje Co nie je z jeho dutej hlavy a robi sa expert tukan posraty osprosteny
Take idiot ako tento dilino Co neskoncil Ani ucnovku a robi sa mudry
Taketo veci sa nestavaju normalnym ludom len debilnym impotentom