Hrad Zborov (Makovica), Zborov Castle

Zborov, Zborovský hrad, hrad Makovica, Makovický hrad) je zrúcanina hradu v obci Zborov v okrese Bardejov.
Najstaršie zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia. V rokoch 1364 - 1470 bol majetkom Cudarovcov, po ich vymretí daroval kráľ Matej panstvo Rozgonyiovcom, ktorí tu sídlili do roku 1512. Po nich prešiel do vlastníctva Tárczayovcom, ktorým patril do roku 1548. Serédyovcom patril v rokoch 1548 - 1601. V roku 1601 hrad kúpili Rákociovci. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 ho zbúralo. Neskôr ho poškodili boje medzi Rusmi a Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny.
Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z r. 1347, ktorou zakázal kastelánom "de Makauicha" Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok v Mokroluhu darovaný Bardejovu jeho otcom Karolom Róbertom. Aj prvá hodnoverná písomná správa viažuca sa k dedine Zborov bola vydaná v súvislosti s domáhaním sa majetkových práv smilnianskymi Thekulovcami, ktorí sa sťažovali u kráľa a žiadali vrátenie celého panstva Smilno. Na podnet z poverenia Ľudovíta I. vykonal zástupca Jágerskej kapituly obhliadku smilnianskeho panstva a v listine z r. 1355 uvádza okrem iných dedín aj hrad Makovicu. Z listiny sa ďalej dozvedáme o doosídľovaní hradného panstva Makovica - Zborov a pohraničných oblastí kastelánom Mikulášom Forgáčom, ktorý si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie baní na striebro (asi na Koldoríne a pri dedine Zlaté). Nároky Thekulovcov neboli uspokojené a už v roku 1364 získal kráľovské hradné panstvo Makovica spolu so smilnianskym panstvom do dedičnej držby šľachtic Peter Cudar z Olnoru a do nájmu mýta v Bardejove a Gaboltove. Cudarovci v zapätí rozšírili hradné panstvo o majetky panstiev Radoma a Kurima a najneskôr do r. 1387 aj panstva Stročín. Vytvorili tak rozsiahle feudálne domínium v severnom Šariši, jedno z najväčších na Slovensku. Zintenzívnili osídľovanie začaté ich predchodcami, k čomu prispela aj dohoda s jágerským biskupom ohľadne platenia desiatku. Pri tomto doosídľovaní sa v r. 1357 na stročínskom panstve prvýkrát stretávame s novo prisťahovaným obyvateľstvom nazývaných v prameňoch "Valachi" alebo "Rutheni" (Valasi, Rusíni), ktoré čoskoro význame a priaznivo ovplyvnilo hospodárenie na stročínskom a neskôr, najmä od 15. storočia, aj makovickom panstve. Odrazilo sa to v hustote osídlenia v prvej tretine 15. storočia. V portálnom daňovom súpise z r. 1427 je majetkom Cudarovcov 46 osád z 1321 usadlosťami (novo prisťahovaní Valasi boli oslobodení od dane, pretože v r. 1415 bolo uvedených 64 osád), z toho v Zborove bolo 35 usadlostí, čo ho radilo medzi väčšie dediny (Kurima mala 102, Hažlín 77, Smilno 45, Gaboltov 36 a pod.). Nepriaznivé politické pomery v Uhorsku v nasledujúcom období vážne narušili charakter a hustotu osídlenia. Poľské vojenské ťaženia v r. 1439 - 1444, 1471 a 1491 - 1492 cez makovické panstvo, pôsobenie Jiskrových žoldnierskych vojsk, chaos v krajine a feudálny zmätok boli spojené s bojmi o uprázdnený uhorský trón a podnietili činnosť lúpežných bratríckych skupín a hromadný odchod poddaných z panstva. Tento stav trval až do konca 15. storočia. Po vymretí Cudarovcov v r. 1470 daroval kráľ Matej Korvín makovické hradné panstvo s hradom majiteľom stropkovského hradného panstva pánom z Rozhanoviec (Rozgonyiovcom). Noví majitelia v snahe obmedziť odliv poddaných z panstva, urobili reformu v zemepanskej časti feudálnej renty. Napriek tomu v r. 1494 poklesol počet zdanených usadlostí oproti r. 1427 z 1321 na 293,5. V r. 1493 získal hradné panstvo sliezsky šľachtic Schellenberg a po ňom v r. 1522 páni z Torysy (Tarczayovci). V bojoch o uhorský trón podporovali Jána Zápoľského a po jeho porážke im bolo domínium v r. 1548 kráľom Ferdinandom odňaté a pridelené jeho prívržencovi magnátovi Gašparovi Šeredymu. Po jeho smrti v r. 1557 zdedil panstvo syn Juraj a po ňom ho získal Andrej Balassa. Napokon ho do r. 1601 vlastnil poľský magnát Ján z Ostrogu, ktorý sa oženil s dcérou Juraja Šeredyho. Za Šeredyovcov sa hospodárske a sídliskové pomery na panstve výrazne skonsolidovali. Podporovali obchod, vymohli od Ferdinanda týždenné trhy a dva výročné jarmoky pre zemepanské mestečko Kurimu. Opäť zahájili doosídľovanie panstva na valašskom práve predovšetkým Rusínmi z poľskej Haliče, čo sa odrazilo v etnickej skladbe poddaných na panstve Makovica - Zborov.

[@ivamatouskova2547]

Pěkné video , pro mně vynikající čtení pod čarou. Moc jsem si to užila.a děkuji 👏👍💯🎩🎩🎩

[@eleonoramackova3810]

krásne video, veľká vďaka

[@miroslavmajer9169]

Pomerne zachovalé aj renovované zvyšky pekného objektu. Verím, že sa bude úspešne pokračovať v jeho záchrane.😃👍