Bardejov

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1241. V listine uhorského kráľa Bélu IV. z roku 1247 sa určujú nové chotárne hranice v spore medzi sisterciánskymi mníchmi a prešovskými Nemcami. V tom čase už na námestí existoval kostol svätého Egídia a je nesporné, že mesto vzniklo oveľa skôr. Dôležitá obchodná križovatka donútila uhorských panovníkov aby mestu udelili mnohé výsady a práva. V roku 1352 prikázal kráľ Ľudovít I. mesto opevniť hradbami a v roku 1376 ho povýšil na slobodné kráľovské mesto. Šikovnosť bardejovských kupcov spojená s rozvojom remeselnej výroby a výhodnou polohou vyniesli mesto v 14. a 15. storočí na vrchol bohatstva a slávy. Na stredovekú tradíciu obchodovania a trhov nadväzujú aj súčasné jarmoky, ktoré patria k najstarším na Slovensku. V roku 1950 mesto vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1986 dostalo za záchranu a obnovu kultúrneho dedičstva Európsku cenu, čím sa zapísalo medzi významné sídla európskej kultúry. Od 2. decembra 2000 je Bardejov na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Neoddeliteľnou súčasťou mesta sú blízke kúpele. Už listina uhorského kráľa Belu IV. z roku 1247 spomína minerálne pramene pri Bardejove. Na základe poznatkov a odborných analýz vznikli Bardejovské kúpele, ktorých liečivé vody si vyskúšalo stotisíce návštevníkov. Medzi slávnych kúpeľníkov patrili manželka Napoleóna I. Mária Lujza, cisárovná Alžbeta alebo ruský cár Alexander I. V blízkosti kúpeľov sa nachádza skanzen ľudovej architektúry s tradičnými kostolíkmi sakrálnej architektúry.