Nečakaj Ma Už Nikdy - Zdenek Cón, spieva František Krištof Veselý a Tri Dievčatká, Ultraphon 1946

Slovenský šláger Nečakaj ma Už Nikdy napísal Zdenek Cór a otextoval známy textár šlágrov Otto Ivančan. No a okrem spevu slovenského vokálneho tria Tri Dievčatká a zvuku orchestru Gustava Broma na nahrávke počujeme hlas slovenskej divadelnej, operetnej, filmovej a hudobnej legendy: Františka Krištofa Veselého.
Veselý je Skalický rodák. Na Záhorí v milovanej Skalici sa narodil v roku 1903. Sledujeme, že Skalica je vo vývoji slovenskej populárnej hudby akési dôležité mesto, pretože tu začínal Janko Pelikán a narodil sa tu aj Janko Blaho.
František v Skalici žil so svojou starou mamou, pretože jeho vlastný otec odišiel do Ameriky a nevlastný otec žil v Budapešti, aj s matkou Františka Veselého. V Skalici sa už od mladého veku poznal s Jankom Blahom, spievali spolu v spevokole. Jeho prvý zážitok na doskách, ktoré znamenajú svet, sa udial ešte pred koncom 1. svetovej vojny. Do Skalice prišla skupina českých hercov, pred premiérou im však ochorel hlavný spevák. Prvá voľba bol samozrejme Janko Blaho, ten ale nemohol. A tak zašli za akýmsi Františkom Veselým, ktorý žil u Kotekovcov ( priezvisko jeho starých rodičov ).
Stará mama najprv odmietla, nechcela mať z Františka ' komedianta ' ako sa vtedy vravelo. František sa skúšok ale zúčastnil tajne a predstavenie aj napriek extrémnej tréme odohral.
Potom už bola jeho cesta k herectvu jasná. Odišiel do Budapešti, kde si ho adoptoval nevlastný otec a František si pridal stredné meno po ňom: Krištof. V Budapešti sa vyučil hereckému umeniu a prvý angažmán dostal v divadle v Segedíne. Roky v Segedíne boli pre Františka úžasné, rýchlo stúpal aj po rebríčku obľúbenosti v divadelnom súbore. A v Miškolci spoznal aj svoju budúcu manželku, Gizi. Pred jedným predstavením nemala na čižmy do garderóby, a tak ich František potajomky za jeho posledné cennosti kúpil. Vzali sa a v roku 1931 odišli do Bratislavy. František tu mal najprv problémy kvôli maďarskému prízvuku, ale neskôr dostal miesto a v operetách hral aj ich režíroval. V dobe najväčšej slávy ho diváci niesli na ramenách od divadla až k jeho bytu. Dostal sa aj do filmu, úplne prvým bol film Uličnice z roku 1936 a neskôr natočil na Barrandove viac ako 10 filmov. Posledným českým bol Adam a Eva z roku 1940.
Za Slovenského Štátu spieval okrem populárnych piesní aj gardistické pochody a nahrával pre nemecký Polydor a Telefunken. Ku koncu vojny sa dokonca dostal do pracovného tábora v Novákoch.
Po vojne založil legendárnu Novú Scénu, kde niekoľko rokov režíroval predstavenia. Nastupujúca komunistická ideológia však operetu zničila a Veselému neostávalo nič iné, než sa režimu podvoliť. Opereta stratila svoje čaro a milý, starý elegán s cylindrom a paličkou v ruke už v prakticky nejestvujúcom operetnom žánri nenašiel svoje uplatnenie. Zomrel v roku 1977 v Bratislave, v sláve, akú si ani nemohol predstaviť. Hodnotu jeho kultúrneho prínosu si dnes ešte viac uvedomujeme.