Väčšina ľudí veria v ducha svätého, v ducha Božieho, ....... len niektorí neveria tomu, že duch svätý je osoba. Duch svätý, je totiž duch svätého Boha Otca. (Pánov duch) A to, že duch svätý je v Písme personifikovaný (zosobnený )nie je nič neobvyklé , nakoľko v Písme je viac neživých vecí personifikovaných. Napríklad v Písme aj stromy hovoria a spolu komunikujú, (kniha Sudcov 9,8-15) ale preto nebudeme tvrdiť,že stromy sú živé bytosti, osoby. A takých príkladov je viac v Písme. Synonymom Božieho ducha v Písme sú aj také výrazy ako: "Boží prst, Božie rameno, ústa, oči, a podobne". Aj výraz - "Jahveho duch" poukazuje, že duch svätý je súčasťou samotného Boha Otca a nie samostatnou osobou. Boh nemá totiž ruky, prsty, ústa, oči ako my, ...... ale k tomu aby konal, tvoril, posilňoval, utešoval (atď), používa svoju moc, svojho ducha. Ak napríklad, "zarmucujeme svätého ducha", ...... tak vlastne zarmucujeme Boha Otca, ktorému tento duch patrí. Najlepšie je to vidieť na hriechu proti duchu svätému, ktorý sa neodpúšťa, na rozdiel od hriechu proti synovi človeka, Ježišovi. Preto je tomu tak? Nuž preto, že "Otec je väčší ako syn", a tak ak niekto hreší proti Bohu Otcovi , proti jeho duchu (v istých prípadoch) , tak takýto hriech je neodpustitelný. Je nespochybniteľným faktom, že židia pred Kristom vnímali ducha svätého ako Božiu moc, silu, energiu. Dokonca ešte aj dnes viaceré biblické slovniky takto opisujú ducha svätého. A "Boh sa nemení, stále je ten istý "!
Úžasne a krásne vyložené!👏
Ďakujeme! 🙏❤😇
Ja Ďakujem😇😇😇❤️❤️❤️🤗🤗🤗👌👌👌👋
Väčšina ľudí veria v ducha svätého, v ducha Božieho, ....... len niektorí neveria tomu, že duch svätý je osoba.
Duch svätý, je totiž duch svätého Boha Otca. (Pánov duch)
A to, že duch svätý je v Písme personifikovaný (zosobnený )nie je nič neobvyklé , nakoľko v Písme je viac neživých vecí personifikovaných.
Napríklad v Písme aj stromy hovoria a spolu komunikujú, (kniha Sudcov 9,8-15) ale preto nebudeme tvrdiť,že stromy sú živé bytosti, osoby. A takých príkladov je viac v Písme.
Synonymom Božieho ducha v Písme sú aj také výrazy ako: "Boží prst, Božie rameno, ústa, oči, a podobne". Aj výraz - "Jahveho duch" poukazuje, že duch svätý je súčasťou samotného Boha Otca a nie samostatnou osobou. Boh nemá totiž ruky, prsty, ústa, oči ako my, ...... ale k tomu aby konal, tvoril, posilňoval, utešoval (atď), používa svoju moc, svojho ducha.
Ak napríklad, "zarmucujeme svätého ducha", ...... tak vlastne zarmucujeme Boha Otca, ktorému tento duch patrí.
Najlepšie je to vidieť na hriechu proti duchu svätému, ktorý sa neodpúšťa, na rozdiel od hriechu proti synovi človeka, Ježišovi. Preto je tomu tak? Nuž preto, že "Otec je väčší ako syn", a tak ak niekto hreší proti Bohu Otcovi , proti jeho duchu (v istých prípadoch) , tak takýto hriech je neodpustitelný.
Je nespochybniteľným faktom, že židia pred Kristom vnímali ducha svätého ako Božiu moc, silu, energiu. Dokonca ešte aj dnes viaceré biblické slovniky takto opisujú ducha svätého. A "Boh sa nemení, stále je ten istý "!