Červený kláštor

Červený kláštor založil podľa tradície magister Kokoš z Brezovice ako pokánie za svoje ťažké hriechy. Táto povinnosť mu bola uložená v roku 1307 a kláštor roku 1319 skutočne aj založil. Osídlili ho mnísi zo Skaly útočiska na Kláštorisku. Boli to príslušníci rehole kartuziánov, prísni askéti, ktorých rád založil sv. Bruno v roku 1084 vo Francúzsku a ich sídlo sa nazýva Grande Chrtreuse. Kartuziáni tu sídlili do roku 1563. V tomto roku bol kláštor rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. zrušený, pretože mnísi v ťažkých časoch anarchie protitureckých bojov utielki pred plienením a kláštor opustili. Následne kláštor zhruba 150 rokov patril svetským majiteľom, napríklad Tökölyovcom, alebo Rákociovcom. Nitriansky biskup Ladislav Matiašovský obnovil kláštor v roku 1711 a daroval ho rádu kamaldulov, ktorí tu pôsobili až do zrušenia rádu panovníkom Jozefom II. v roku 1782. Medzi najvýznamnejších obyvateľov kláštora nepochybne patrí liečiteľ Cyprián, ku ktorému si chodili po radu a medicínu ľudia zo širokého okolia. Pôsobil tu ako správca lekárne medzi rokmi 1756-1775. Ďalším dôležitým mníchom bol fráter Romuald Hadbavný, ktorý v roku 1750 ako prvý vôbec preložil Sväté písmo do slovenčiny.
Architektonicky je azda najpútavejší kláštorný Kostol sv. Antona Pustovníka s ktorého stavbou začali po roku 1360. Ide o pozdĺžne jednolodie s polygonálnym uzáverom svätyne a s gotickou krížovou rebrovou klenbou. Do kostola sa dalo vstúpiť aj zo spoločných priestorov kláštora. V kostole sa zachovali najstaršie a zároveň jediné fragmenty stredovekých vitráží na Slovensku. O kostol sa opierala krížová chodba z doby okolo roku 1400, z ktorej sa vstupovalo do kapitulnej siene s rebrovou sieťovou klenbou. Okolo kostola sa rozprestierala štvorcová zástavba mníšskych domčekov, z ktorých vyniká priorov dom s vlastnou vežou. Mníšske domy z obdobia kamaldulov boli štvorpriestorové s centrálnou chodbou uprostred pôdorysu. Každý mních mal k dispozícií pracovňu a zároveň spálňu, kôlňu, kuchyňu, modlitebňu a vlastnú záhradku. Kláštor predstavoval svet vo svete, ktorý si svoj chod a život vedel zabezpečiť sám. Kamalduli postavili kostolnú vežu a rozšírili hospodárske priestory kláštora o stajne pre dobytok, kone, vozy a postavili aj kláštornú krčmu. Objekt kláštora v súčasnosti prechádza zásadnou obnovou, ktorá je už v niektorých častiach dokončená. V spoločných priestoroch mníchov ako napríklad v refektári je inštalovaná expozíciu o živote mníchov. Areál kláštora zasadený do lona pieninskej prírody, ďaleko od rušných centier a hustej dopravy, vyzýva ku kontemplácií a návštevníkovi dokáže priblížiť, ako sa tu cítili stredovekí mnísi.
www.slovakiana.sk/virtualna-e...