Vedátor Kováčik: Čierne diery môžu byť najžiarivejšie miesta galaxií
Vložit
- čas přidán 18. 07. 2022
- Všetky diely: video.sme.sk/t/7372/rozhovory...
Instagram Zuzany Kovačič Hanzelovej: / zuzanahanzelova
Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise
Tvorbu rozhovorov a podcastov môžete podporiť kúpou digitálneho predplatného SME.sk predplatne.sme.sk/predplatne?...
"Čierne diery sú na papieri najtmavšie objekty vo vesmíre. Mali by všetko pohlcovať. Ale ako do nich ten materiál padá, trením sa zohrieva na také vysoké teploty, že začne žiariť. Zároveň je časť z toho materiálu vytrhnutá do okolia do takých dvoch trysiek, hore alebo dole, podľa toho, aká je rotácia čiernej diery.
Čierne diery, keď sú dosť veľké, sú typicky vybavené veľmi žiariacim okolím. Je veľmi dôležité pochopiť, aký majú vplyv na chod galaxií. Postupne zisťujeme, že tým, ako rozdýchavajú chod v galaxii, sú tlčúce srdce galaxií," hovorí Samuel Kováčik, teoretický fyzik a Vedátor, o Webbovom teleskope.
"Čím ďalej sa pozeráme, tým viac sa pozeráme do minulosti. Ľudia to občas trocha preženú a povedia, že každá hviezda, ktorú vidíš na oblohe, už neexistuje. V skutočnosti takmer všetky hviezdy, ktoré vidíme voľným okom, sú vzdialené stovky alebo tisíce svetelných rokov. To všetko je vidno.
Ale pozeráme sa do minulosti. Pozeráme sa, ako tá hviezda vyzerala v čase, keď tu bol stredovek. A je pár miest na oblohe, kde sa dajú vidieť objekty, ktoré sú vzdialené milióny svetelných rokov.
Teleskopom teda dovidíme na miliardy svetelných rokov ďaleko. To znamená, že sa pozeráme na veci, z ktorých k nám svetlo išlo, keď slnko neexistovalo," dodáva Kováčik.
Čo sme videli na prvých fotkách z Webbovho teleskopu? Čo bolo zatiaľ na nich najzaujímavejšie? Aké objavy sa očakávajú? A nehrozí, že sa Webbov teleskop poškodí? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s teoretickým fyzikom Samuelom Vedátorom Kováčikom.
Rozhovory ZKH môžete počúvať aj ako podcast:
Apple podcasty: podcasts.apple.com/sk/podcast...
Google podcasty: podcasts.google.com/feed/aHR0...
Spotify: open.spotify.com/show/6QjO2s7...
RSS: anchor.fm/s/78049d90/podcast/rss
#zkh #SME #vesmír
Konečne rozhovor, ktorý mi vyčaril úsmev. Častejšie poprosím, ZKH.
Daj si podcast Vedátor a je to 🎗️
@@bububu12345 počúvam, bolo to skôr myslené v koncepte ZKH.
@@therandommenace3434 ale toto nie je vedný formát.
@@sasikkaa ja viem, ale poprisiť môžem 😉
Viac takýchto mudrých hostí 👏🏼a menej Hranolov, Plantažnikov a Kotliet 😕
Menej plagiatorov,psychopatov,amatérov neodborníkov,sebcov,neliberálov čo sa vedia vozit len na služobných BMW !
Výborný a veľmi zaujímavý rozhovor, veľká vďaka!!
Veda je vždy zaujímavá a hlavne vesmír 😃
👍 Fajn
Konečne normálna téma
To gravitačné zakrivenie svetla(Gravitational lensing) bolo vidieť už na záberoch z Hubblu(Abell 370), ale toto čo som videl na fotografií z Webbovho ďalekohľadu bolo tiež parádne. Tie rekordné zábery najvzdialenejších galaxií z Hubbla sa volajú: Hubble Deep Field(1995) a Hubble Ultra Deep Field(2003-04).
Tie najvzialenejšie galaxie nepoznáme z deep fieldov, objevené boli len nedávno (wiki heslo: HD1)
@@samuelkovacik6062 Iste, ale boli rekordné v tom, že išlo o "most sensitive astronomical image" urobené vo viditeľnom spektre. Hentá najvzdialenejšia galaxia je "len" rozmazaná bodka v červenom posune(samozrejme dôležitý poznatok), ale tamto sú dychberúce zábery, tá skutočnosť, že taký malý výrez oblohy a je tam toľko svetov, je proste úchvatná.
@@nemlehetkurvopica2454 Fenomén spôsobuje veľmi hmotný objekt so silným gravitačným poľom a to predpovedala práve všeobec. teória relativity.
Why did you copyright strike my video?
Okay I can understand that I've put a music that wasn't mine, but neither it was yours... and it was okay to put it in my video I think, because it's a very popular music and it's in the youtube music list...
Anyways I'm grateful that you did it, because now I will never put any music that you can copyright strike again. I will create my own music for my videos...
Thank you for giving me this idea, pekný deñ.
11:14 se zvukem chápu, že chvíli trvá, než k nám dojde a šíří se skrz vibrace atomů ve vzduchu... ale se světlem to nechápu, že teď vidí, jak vypadala před nějakou nanosekundou... světlo se šíří skrz fotony (rychlostí světla) a ty generuje nějaký světelný zdroj, tím ale ona jako člověk není, je to jen odraz fotonů z nějakého zdroje... vše co vidíme kolem nás a není to zrovna Slunce nebo žárovka, jsou jen odrazy fotonů, žijeme někde, kde fotony už dávno jsou a neustále proudí ze všech koutů a odráží se pod všemi úhly (a zároveň tyto fotonové vlny po odrazech od předmětů slábnou až úplně mizí), naše oko ale nemusí vidět fotony co letěly přímo směrem od našeho oka, ale může je vidět různě odražené, takže světlo mohlo mezitím uletět mnohem větší dráhu... jakoby snad světlo vytvářelo náš prostor, jako kdyby se vesmír šířil po velkém třesku rychlostí světla právě fotony - kam dolétly, tam je vesmír, kam ještě ne, tam ještě není... jak to, že se říká, že rozpínavost vesmíru se zpomaluje? rychlost světla se přece nemůže zpomalovat? (ačkoliv relativní čas může kvůli gravitaci a vnímání pozorovatele), mám v tom guláš :D ale jinak super rozhovor co se týče novinek od Weba a doporučuji sledovat Vedátor SK podcasty tu na YT
tá spomínaná "nanosekunda" je čas ktorý trvá svetlu (nech už priletelo z ľubovoľného zdroja) od okamihu odrazu od Hanzelovej kým dopadne do oka Vedátora. Z toho čo si napísal som vyrozumel (môžem sa mýliť), že tvoj koncept "videnia" je, že vnímaš objekty, ak sú jednoducho osvetlené. Ak je v miestnosti svetlo, tak "vidíš" predmety v ňom. Tak to ale nefunguje. Tak ako so sluchom, aj so zrakom to funguje tak, že vidíš tie predmety, od ktorých sa odrazilo svetlo do tvojho oka.
Ok
Aj vdaka vojnam sme technologicky tam kde sme, je to krute ale je to pravda . Chirurgia sa vyrazne posunula vdaka vojnam v 19. storoci. Studena vojna posunula technologie najviac.
Reliktové žiarenie😁😁Asi vedec.
V zmysle konvencie, ze c je rovnake v kazdom smere mozme predpokladat, ze svetlo z hviezd ktore vidime k nam putuje miliardy rokov. Staci sa, ale pozriet ako samotny Einstein definuje c, a to ako round trip z bodu A do bodu B a spat (2AB/t’A-tA = c), cize rychlost svetla nevieme z povahy synchronizacnej konvencie zmerat v jednom smere, a preto je mozne ze rychlost svetla v jednom smere = c^2 a v opacnom je ∞. Myslienka, ze rychlost svetla je rovnaka v oboch smeroch, ako pise Einstein v jeho praci o elektrodynamike hybajucich sa telies, nie je ani domnienka a ani hypoteza o fyzickej povahe svetla ale podmienka ktoru moze urobit zo svojej slobodnej vole, aby dospel k definicii simultannosti. To len tak na okraj 😉