Šípková Ruženka, tej som sa vždy bál,
aby som náhodou navždy nezaspal.
Šípková Ruženka, nie som totiž princ,
nerobím zázraky, neviem o nich nič.
Šípková Ruženka, možno aj ja spím,
čo ak ty, Šípková, spravíš niečo s tým.
Šípková Ruženka, s tebou nie som sám,
líca máš studené, ako porcelán.
Refrén:
Ruženka Šípková, tváriš sa že spíš,
a zatiaľ vyčkávaš, kedy príde princ.
Ruženka Šípková, tak sa zobuď už,
kým sa ty zobudíš, z chlapca bude muž.